Benny Lackner patrí medzi novú americkú klavírnu školu a na Slovensku nie je zvlášť neznámy. Veď spolu so svojim triom už stihol svoj najnovší album Pilgrim z roku 2007 predstaviť slovenskému poslucháčovi koncom minulého roka, na koncerte v Bratislave. Kto tam nebol, neostáva mu nič iné, iba vypočuť si Pilgrim v pokoji obývačky. Stojí to za to.
Album plný expresívneho jazzu v podaní newyorkského tria štartuje skladbou Mowgla. Spočiatku nejasný úvod albumu napraví až druhá kompozícia Pilgrim. Jednoduchý klavír optimisticky pláva popred kontrabas, cítiť z nich súhru a akúsi neviazanosť, ktorá je veľmi príjemná na počúvanie.
V ďalších skladbách je to takmer totožné. Let it die či Brad plus však v sebe nesú už náznak akéhosi pesimizmu - „tmavého mraku predpovedajúceho teplý letný dážď“. Ťažké tóny poprie Lackner až v skladbe Blind, kde vyniká jednoduchý klavírny motív - opäť akoby si nahrával s kontrabasom jeden lepší part za druhým. Kompozícia Blind by sa zároveň dala označiť za najlepšiu na albume Pilgrim.
V ďalších dvoch skladbách, I never a Lonely, lonely, rytmus mierne upadne a poslucháča dostáva do melanchólie. Pomalé kompozície znejú nenútene, príjemne, ale čo je hlavné, nanajvýš esteticky a s vypovedaním svojej hodnoty sa nikam neponáhľajú. Treba povedať, že na ich aranžmáne si dal Lackner naozaj veľmi záležať.
Ak bola reč o Lacknerovej jednoduchosti, výnimkami potvrdzujúcimi toto tvrdenie sú kompozície K.W.S. Nightmare a Transkei. Priposluchové motívy z predchádzajúcej časti albumu sa v týchto dvoch prípadoch menia na náročnejšie, „ťažšie“ skladby, ktoré v sebe skrývajú nielen viacej významov, ale taktiež dôkaz o hudobnej sile tria Benny Lackner, Robert Perkins a Derek Nievergelt.
Album Pilgrim uzatvára voľne doznievajúca kompozícia Emma's song. Opäť jednoduchý, ale o to vzácnejší motív tak predstavuje bodku za jedenástkou výborných skladieb, vhodných na oddychový letný nedeľný podvečer.