Hoci Old Time Jazz Trio evokuje svojím názvom zoskupenie staromilcov, skupina gitaristu Borisa Čellára nepatrila v čase svojho vzniku v roku 2001 k vyznávačom revivalových smerovaní. Model hudobníkov okolo klaviristu a speváka Nat King Cola im ponúkal dostatok inšpirácie, aj ako nasmerovanie muzikantského vývoja: od priekopníckeho etablovania moderného klavírneho tria bez bicích nástrojov k vybrúsenému, i keď „učesanejšiemu“ prejavu s dôrazom na pestrejšiu zvukovosť. V relatívne krátkom časovom horizonte sa kapela, už pod novým názvom All Time Jazz, posúva prirodzene ďalej. V roku 2003 sa k zoskupeniu pridala Lucia Lužinská, v tej dobe jedna z mnohých spievajúcich herečiek, fungujúca prevažne v zahraničných kluboch. Prvé spoločné CD First Take (2005) bolo výsledkom tradičnejšieho pohľadu na interpretáciu jazzových štandardov. Rokmi „prevarené“ témy Summertime, It Don´t Mean a Thing alebo Bye Bye Blackbird boli síce pohodovo príjemnými popevkami, avšak len s nepatrným, striedmym novátorským vkladom. Už vtedy však prekvapila Čellárova aranžérska zručnosť: vedenie hlasov akoby na malej ploche suplovalo jednotlivé bigbandové sekcie.
Tri roky hľadania vlastného zvukovo-výrazového ideálu, rôznorodých pódiových skúseností, ale predovšetkým formovania umeleckým prostredím jazzového oddelenia Hudobnej univerzity v rakúskom Grazi priniesli výsledok prevyšujúci očakávania. Aktuálna nahrávka (un)covered pôsobí omnoho presvedčivejšie. Verná svojmu titulu odhaľuje prostredníctvom zdanlivo krehkých a rôznorodých aranžmánov časť vnútorného sveta svojich tvorcov. Gitaristu a dvorného aranžéra zoskupenia Borisa Čellára s klaviristom Tomášom Gajlíkom na nej sprevádza nový rytmický tandem, kontrabasista Štefan Bartuš a bubeník Peter Solárik. Variabilitu pôvodného materiálu predkladajú hudobníci prostredníctvom interaktívnej komunikácie počas inštrumentálnej bossy I Remember Augusta a následnej kultivovanej metrorytmickej premenlivosti spievanej verzie Augusta. Podobne komunikatívnou sa javí spolupráca študentov so svojimi pedagógmi. Pozvanie Lužinskej prijal bubeník Howard Curtis a klavirista, skladateľ Fritz Pauer, ktorý „čellárovský“ koncept, aranžérsky vklad či kreativitu ocenil už po prvom albume. Tentokrát prispel dvojicou skladieb, napríklad účinkovaním Pressburger Quartet ozvláštneným éterickým Vienna Blues. Spojitosť variabilných zostáv s Lužinskej zdržanlivým a nesmierne tvárnym hlasom funguje na tejto neobyčajnej nahrávke fantasticky. Skvostnou je textovaná verzia „davisovky“ Flamenco Sketches z legendárneho albumu Kind of Blue, predovšetkým na krátkej ploche scatovanej vokalízy, kde Lužinská poodhaľuje potenciál hlasovej drobnokresby.
(un)covered je nesmierne vydareným preklenutím komunikačnej bariéry medzi jazzovým poslucháčom a príležitostným návštevníkom tohto teritória.

Písané pre Hudobný život 5/2008