Posledný festivalový deň, počas ktorého u mnohých doznievali dozvuky včerajšej saxofónovej „hostiny“ Sax Conclave, došlo na komornej scéne JazzBaltica k ďalším pozoruhodným muzikantským stretnutiam.
Prvá polovica koncertu Salzau Meeting bola priestorom unikátnej komunikácie v rámci klavírneho dueta sedemdesiattriročného Dona Friedmana s deväťdesiatročným Hank Jonesom. Jones sa v rámci svojej kariéry podobným stretnutiam nevyhýbal – legendárnymi ostali jeho tandemové albumy s Johnom Lewisom alebo Tommy Flanaganom. „Každý z týchto klaviristov hrá diametrálne odlišným spôsobom, preto všetko čo musíte pri spoločnej hre spraviť je integrácia vlastného klavírneho štýlu do štýlu vášho partnera. Potom som ale niekedy pozoroval, že začínam hrať tak trochu ako John Lewis, na druhej strane znel jeho klavírny štýl „hankjonesovsky“...(smiech)“ povedal mi po koncerte Jones o týchto spoluprácach. Aj na pódiu v Salzau obaja klaviristi predovšetkým počúvali svojho partnera. Na Jonesovom štýle – predovšetkým počas trojice skladieb, ktoré zahral sám – bolo badať jeho postupné prechádzanie štádiami jazzového vývoja klavírnej hry – od stride piana a swingu cez bebop, moderný straightahead. Klavírny tandem predstavil „povinnú“ jazdu Have You Met Miss Jones, ako aj nádhernú My Funny Valentine, ktorej citlivosť predvedenia len samotnej témy bolo nesmiernym zážitkom. Pri uvádzaní skladieb sršali obaja dedkovia humorom a vyzdvihovali zásluhy toho druhého. Nádherný koncert ako po muzikantskej, tak aj po ľudskej stránke.

Druhým „meetingom“ v rámci jedného koncertu bolo stretnutie cooljazzového veterána Lee Konitza a jeho chovankyne, len šestnásťročnej altsaxofonistky Grace Kelly, trojnásobnej víťazky Downbeat Magazine Student Music Award (z toho dvakrát víťazky v štyroch kategóriách!). Odmeraný osemdesiatročný (!) altsaxofonista Konitz staval sóla (zrejme vzhľadom k svojmu veku) na kratších melodických frázach protirečiacich výrazu, ktorý mnohí dodnes prisudzujú cooljazzovým hráčom. Aj tento „deduško“ nepôsobil na pódiu odmerane, príležitostne robil opičky, kontrabasistovi odrátal na začiatku skladby brutálne tempo, ktoré potom samozrejme zastavil... Konitzova zverenkyňa Kelly sa formuje podľa jeho zvukovosti. Napriek prebiehajúcemu procesu výrazového vyzrievania ostáva hra tejto mladej slečny nesmiernym prísľubom, nehovoriac o zmyselnom vokálnom výraze ktorý predviedla v Chaplinovej balade Smile (interpretačne smerujúc k speváčkam typu Diane Krall).