Keď sa mi do rúk dostalo album Braggstown od Branforda Marsalisa, neskončil na štyri dni v prehrávači, tak ako obvykle zvyknú končiť iné CD-čká. Musím sa priznať - trvalo mi dlhšie, kým som sa dostal týmto nahrávkam pod obal. Teraz to však o to viac stojí za to.
Štyridsaťosemročný Branford Marsalis (už z jeho priezviska je zrejmé, že pochádza z hudobníckej rodiny, veď jeho otec Ellis, ako aj všetci jeho bratia – Wynton, Delfeayo i Jason sú známi jazzoví hudobníci) a jeho Quartet už majú toho za sebou dosť. Album Braggstown je pokračovaním úspešného albumu Eternal z roku 2004, ktorý získal viaceré nominácie na cenu Grammy.
Úvodnou kompozíciou albumu Braggstown je Jack Baker. Skladba v tej najvyššej možnej miere naznačuje profilovú stránku, ktorou sa album bude uberať celých sedemdesiatdva minút. Úvodnou saxofónovou rozohrávkou sa Marsalis prihlasuje ku Coltraneovskému rukopisu a skladba dáva tomuto tvrdeniu za pravdu. Ak sa však pozrieme na túto kompozíciu bližšie, cítiť z nej taktiež typické črty súčasného New Orleanskeho jazzu. Tieto dva fakty utvárajú obraz akejsi novej avantgardy, inštrumentálne zvládnutej nanajvýš precízne.
Na prvý pohľad skromný priestor siedmych skladieb sa neskôr ukazuje skôr ako výhoda, ktorú si Branford Marsalis a jeho Quartet veľmi dobre uvedomil. Album presýtený ťažkými jazzovými motívmi by poslucháča akiste skoro odradil. Naopak, hneď po úvodnej skladbe sú zaradené dve úplne rytmicky vypustené kompozície – Hope a Fate. V prvej z nich dochádza k brilantnej súhre všetkých nástrojov, skladba akoby sama ponúkala poslucháčovi motívy. Podobne by sa to dalo povedať aj o skladbe Fate. S tým rozdielom, že v porovnaní s predchádzajúcou je spracovaná s menším dynamickým cítením, čo jej ale v žiadnom prípade neuberá na kvalite. Práve naopak.
Zastaviť sa treba tiež pri skladbe O Solitude. Marsalisova vlastná úprava pôvodnej skladby barokového skladateľa Henryho Purcella dáva vyniknúť nielen saxofónu. V popredí je takisto úsporne, no o to viac však brilantnejšie spracovaný klavírový part. V tejto kompozícii Marsalisovi naozaj nemožno vyčítať nič.
Album, tak ako ho otvára silne dynamická a expresívna skladba Jack Baker, tak ho aj uzatvára podobná kompozícia Black Elk Speaks. Opäť silne avantgardný motív dynamicky kopíruje sínusiodu, v závere skladby však urobí jasnú čiaru, ktorá podčiarkne dve veci.
Po prvé: Album Braggstown nie je každodennou záležitosťou. Ak však dokážete nájsť správny čas, kedy sa vám nerozsype v obývačke, ale vyplní ju tou správnou atmosférou, potom sa môžete tešiť na neopakovateľný hudobný zážitok. A po druhé? Branford Marsalis a jeho kolegovia z Quartetu majú za sebou opäť ďalší skvelý kúsok.
