Robin Eubanks (1955) patrí k najvýraznejším jazzovým trombonistom strednej generácie. Rodák z Filadelfie vyrastal v hudobníckej rodine spolu so svojimi bratmi – gitaristom Kevinom a trúbkárom Duanem. Robin Eubanks je od 80. rokov minulého storočia v prvom rade vyhľadávaným sidemanom (Stevie Wonder, Sun Ra, Slide Hampton) ktorého si v posledných rokoch zahovoril predovšetkým kontrabasista Dave Holland. Ten jeho služby využíva na pôde svojho kvinteta, sexteta, ako aj bigbandu. Pred časom sa Eubanks pripojil po boku osobností ako Dave Douglas, Joe Lovano, alebo Eric Harland k pozoruhodnému ansámblu SF Jazz Collective. Je tiež lídrom vlastných ansámblov EB3 a Mental Images, s ktorými nahral osem albumov prevažne na značke JMT (Winter & Winter / Hevhetia). V rámci Dave Holland Quintet sa po prvýkrát na Slovensku predstaví 4. novembra v bratislavskom PKO.

* Na okolitých festivaloch – Pilsner Urquell Bohemia Jazz Fest, Jazz Saalfelden, Jazz Fest Wien – sme mali viacero možností zažiť zoskupenia sformované Dave Hollandom – Big Band, Quintet a aktuálny projekt Sextet. V čom spočíva rozdielnosť hrania v týchto troch formáciách?

ROBIN EUBANKS: Hlavným Daveovým zoskupením ostáva kvinteto fungujúce už jedenásť rokov. Ním vlastne začala história všetkých týchto formácií. Prejav kvinteta čiastočne definuje jeho špecifické nástrojové obsadenie – vibrafón, trombón, alt/sopránsaxofón, kontrabas, bicie a hudobný materiál postavený na groove. V určitých momentoch sa takmer približujeme k akustickému funky. Myslím si, že sme sa počas tých rokov vyprofilovali, čo sa osobitosti prejavu týka. Kvinteto dnes funguje príležitostne, napríklad počas októbra a novembra budeme na európskom koncertnom turné hrať asi 15 koncertov.
Hudba sexteta väčšmi vychádza z tradície a jazzového mainstreamu, čo badať na prvé počutie. Vibrafón Steve Nelsona, ktorý vytvára v kvintete akúsi harmonickú neurčitosť a zvukovú zastretosť, je v tomto zoskupení nahradený klavírom s pevným harmonicko-rytmickým statusom. Najodlišnejším je samozrejme bigband – už z dôvodu množstva hudobníkov, ktorí sa na ňom podieľajú. Dychová sekcia produkuje skutočne najviac hluku. (smiech) Avšak nástrojové skupiny poskytujú nové aranžérske možnosti. Som rád, že mi Dave poskytol možnosť ako hrania, tak aranžovania a vnášania vlastného materiálu do týchto zoskupení. Napríklad na poslednom albume orchestra nájdete aj moje autorské skladby, ako aj aranžmány.

* Pochádzate z muzikantskej rodiny – významnými hudobníkmi sú vaši dvaja bratia gitarista Kevin a trúbkár Duane. Bola hudba počas vášho dospievania niečím špecifickým?

RE: Sme takmer ako klan Marsalisovcov, alebo Jonesovcov. (smiech) Kevin je dnes hudobným riaditeľom The Tonight Show a Duane je v newyorskej oblasti vyhľadávaným trúbkarom. Nielen moji bratia sa však venujú hudbe – dlhé roky ju vyučovala aj moja mama, jej brat a môj strýko Ray Bryant patrí k vynikajúcim jazzovým klaviristom, ktorý hrával s Milesom Davisom, Sonnym Rollinsom, Colemanom Hawkinsom, alebo doprevádzal Arethu Franklin. Rovnako jeho bratia kontrabasista Tommy Bryant a bubeník Len Bryant... Hudba bola v našej rodine prítomná neustále, dokonca som ju počúval ešte pred narodením, keď mama hrávala na klavíri. Bola to prirodzená súčasť nášho dospievania a som za to nesmierne vďačný.

* Akým spôsobom fungujú vaše zoskupenia EB3 a Mental Images?

RE: V súčasnosti pracujem predovšetkým v rámci EB3 s klávesistom Orrinom Evansom a bubeníkom Kenwoodom Dennardom. Je to výborná kapela s univerzálne všestrannými hráčmi, ktorí okrem hlavných nástrojov obsluhujú minimálne jeden ďalší – napríklad perkusie alebo keyboard bass, pretože pre basistu už nemáme miesto. (smiech) V rámci tejto kapely mnoho experimentujeme, využívame možnosti elektroniky a nové druhy technológií. Som šťastný, že môžem rozvíjať vlastné nápady a dúfam, že sa mi podarí dôjsť s touto kapelou aj do Európy. Zoskupenie Mental Images je o viacerých ľuďoch, preto tam ide nielen o vzájomnú komunikáciu, ale viac o počúvanie sa a reagovanie na rozličné podnety. Medzi jedenástimi hudobníkmi sú aj moji dvaja bratia, dvaja basisti Dave Holland a Lonnie Plaxico alebo perkusionista Mino Cinelu.

* Väčšinu času však trávite koncertovaním s Dave Hollandom. Kedy sa stíhate venovať vlastným formáciam?

RE: Okrem hrávania s Daveom veľa učím – pôsobil som, prípadne dodnes pôsobím, ako hosťujúci profesor na University of the Arts vo Filadelfii, New York University, Manhattan School of Music, Berklee College of Music, New England Conservatory, ... Rovnako vediem množstvo workshopov na hudobných univerzitách a stredných školách. Snažím sa vyčleňovať čas na vlastné projekty, aj keď sa im v skutočnosti venujem omnoho menej, akoby som si prial.

* Ste považovaný za trombónového hráča s osobitým prejavom a zvukovou farebnosťou, vaša hra však nesie stopy dedičstva majstrov Slide Hamptona, či J. J. Johnsona. Čo si myslíte o vplyve velikánov na súčasný jazz?

RE: Jazzové dedičstvo vás môže posunúť dopredu rovnako ako pre vás môže byť príťažou. Samozrejme počas svojho umeleckého pôsobenia neustále vzdávam hold pionierom ako J. J. alebo Slide, avšak nazdávam sa, že je kontraproduktívne týchto majstrov len kopírovať. Títo velikáni boli vo svojej dobe samozrejme špičkami a mám ich nesmierne rád. Obaja boli – dokonca Slide Hampton stále je – mojimi dobrými priateľmi, no napriek tomu som sa vždy usiloval nájsť vlastnú cestu, vlastný zvuk a výraz. Chcel som jednoducho znieť ako Robin Eubanks a nie ako ktosi predo mnou. Pri trombónovej hre sa nemôžete obzerať len dozadu, pretože ľahko prehliadnete novátorské prístupy, ktorými hudobníci hru na tento nástroj inovovali a posunuli dopredu. Dnešná scéna ponúka viacero mladých hudobníkov s novým pohľadom na vec a som rád, že vývoj napreduje. J. J. Johnson bol v tomto veľmi priekopnícky. Viedol vlastný orchester a ponúkol mi skomponovať skladby, v ktorých som mohol využívať elektroniku a nové technológie. Slide by to napríklad nikdy nedovolil ! Jednak nedôveruje mašinkám, uprednostňuje hudbu hranú živými muzikantami a ostáva väčšmi ukotvený v tradícii. Napriek tomu že sa učím od oboch, mám svoj vlastný názor, ktorý ovplyvnil nielen tradičný jazz, ale predovšetkým dianie druhej polovice 20. storočia. Neustále absorbujem to, čo sa deje navôkol a premýšľam, akým spôsobom to dokážem pretaviť do svojej hudby. Aj preto funguje EB3 ako nesmierne slobodný a otvorený hudobný koncept.