Vrece s označením ,,Free Style“ sa po vystúpení netradičnej formácie F.S.C.O. akoby roztrhlo. Na rad prichádza pre mňa ešte netradičnejšie trio, respektíve kvarteto s názvom The Bad Plus so speváčkou Wendy Lewis.
Hudobníci pochádzajúci z amerického kontinentu, spolu hrajú už osem rokov a pod hlavičkou The Bad Plus koncertujú po celom svete. Ethan Iverson – klavír, Reid Anderson - kontrabas a Dave King - bicie nástroje, sú hudobníci, ktorých mená vôbec nie sú známe na svetovej scéne, pretože zväčša hrávajú v spomínanom zoskupení. Keď som si po ich vystúpení prečítal festivalový bulletin, veľmi ma zaujal citát z denníku Guardian na ich margo: ,,Takto by asi mohlo znieť jazzové trio filmárskych bratov Coenovcov - dráma a komédia zrolovaná do jednej cigarety“.
Priznám sa, že hneď od začiatku na mňa pôsobila skupina rozpačito. Ani nie tak inštrumentálnymi výkonmi hudobníkov, ktoré neboli zlé, no zároveň nejako extra nezaujali. Chýbala tam jasnosť v kompozíciach, jednoduché myšlienky sa zdali nerozvinuté. Skladby pôsobili roztrieštene. To všetko by sa dalo chápať ako zámer skupiny zaujať poslucháča. Pokým skladby z vlastnej dielne – Mint, Ski Jumping – hralo iba trio, všetko sa dalo akceptovať. Tézu o dráme a komédií z uvedeného citátu však potvrdila speváčka Wendy Lewis z USA. Smiech v sále pri jej úvodnej skladbe so slovami ,,I´m so ugly“ pôsobili naozaj komediantne. Altový hlas a pekné zafarbenie ma však nepresvedčili o kvalitách speváčky. Jej malý tónový rozsah dopĺňal celkový charakter vystúpenia The Bad Plus.
Evidentný vplyv artificiálnej hudby, najmä na klaviristu Ethana Iversona, akoby nedovolil formácií odviazať sa, následkom čoho je oscilovanie medzi viacerými štýlmi. Vyhrávky klaviristu nemali najlepší vplyv na celkovú zohratosť skupiny. Svetlým momentom vystúpenia bola sólová pasáž Dave Kinga na bicích. Odpútanie sa od ,,tradičného“ však opäť podľa môjho názoru spútala cover verzia skladby How Deep Is Your Love od Bee Gees. Nemastné harmónie aj ostatných ,,cover“ skladieb (či už od Nirvány alebo Pink Floyd) vyvolali v obecenstve rozpaky a následné pokriky ako ,,play some jazz“ a podobne.
Celkovo však nemožno formácií The Bad Plus odoprieť istú charizmu (možno práve pre celkové vystupovanie speváčky), vďaka ktorej si získali istú skupinu návštevníkov festivalu.