Projekt veľmi široko a všestranne zameraného hudobníka – dirigenta, skladateľa, aranžéra, klaviristu a publicistu Petra Breinera. Jeho meno je pomerne známe vo svete, predovšetkým na americkom kontinente, kde žije od roku 1992. Postavenie jeho osoby v svetovej hudbe by sa dalo popísať ako postavenie ,,hudobníka mnohých tvárí“.
Na bratislavské jazzové dni prišiel, aby opäť ukázal jeden zo svojich ,,úletov“. Myslím, že výber repertoáru pod hlavičkou Triango, nebol najúspešnejší. Triango je netradičné zoskupenie hudobníkov: Peter Breiner – klavír, Stanislav Palúch – husle a Boris Lenko – akordeón. Na časovej ploche jedného vystúpenia odzneli samé tangá, z dielne toho istého autora Petra Breinera alebo iných svetových autorov. Avšak ich spracovanie pre mňa neznamenalo žiadny prevrat. To, čo by som pri výbere takého repertoáru čakal, vôbec neodznelo. Všetky skladby napísané v notách, taktiež hrané nota po note, akoby zničili princíp predvádzania jazzovej hudby. Ťažkopádne sólové pasáže na klavíri rozleptávali pružnosť jednotlivých skladieb v štýle tango. Harmonizácia skladieb je využitá spôsobom, aký používajú tradičné tangá, dobrých jazzových harmónií nenájdeme v tomto prípade veľa. Predpokladám, že repertoár takéhoto druhu je určený širokej hudobnej verejnosti. Huslista Stano Palúch a Boris Lenko na akordeóne sú podobne ako Peter Breiner slobodní hudobníci. Využitie týchto nástrojov je dobrým výberom a štýl hry Stana (trefné sóla, akordicko - rytmické podmazy..) dokáže podržať skupinu pohromade. Boris Lenko, inak skúsený akordeonista a držiteľ niekoľkých ocenení v oblasti vážnej hudby, so svojím akordeónom v podstate len ,,vyfarboval“ jednotlivé kompozície a až tak veľa priestoru na preukázanie svojich schopností nedostal.
Peter Breiner na začiatku vystúpenia trefne poznamenal, že na BJD už častejšie vystupoval s netradičnými zoskupeniami, napríklad s vokálnym združením VUS-u. Pre mňa bolo toto vystúpenie pokračovaním série koncertov s podobným cieľom – predstaviť všestrannosť jeho osoby ako hudobníka bez hraníc.