Táto pohodová nahrávka vo mne vyvoláva dojmy z nekonečnej cesty autom na festival Jazz Baltica 2008, počas ktorej sme ju dookola počúvali. Hviezdne hráčske zoskupenie, vynikajúci tématický materiál a nevtieravé aranžmány z nej robia prvotriedneho spoločníka na cesty autom. Ale tiež na večerné posedenie pri pohári dobrého vína...

Myslím si, že o osobitej zvukovosti, výrazne plnom tóne a nápaditom vedení melodických liniek altsaxofonistu Juliana "Cannonball" Adderleyho (1928–1975) sa netreba zmieňovať. Záujemcom snáď odporúčam trojicu základných pilierov, na ploche ktorých sa tento velikán predstavuje v plnokrvnej forme: Somethin´ Else (Blue Note 1958, s Milesom Davisom, Hankom Jonesom, Artom Blakeym...), Kind of Blue (Columbia 1959, s Davisom, Johnom Coltranom, Billom Evansom...), ako aj vynikajúci koncertný záznam Mercy, Mercy, Mercy! Live at „The Club“ (Capitol 1966) s bratom Natom Adderleym. Posledná nahrávka sa do dejín zapísala aj vďaka klaviristovi Joe Zawinulovi, ktorý na nej ako jeden z prvých využil špecifickú zvukovosť elektrického klavíra. V minulom roku zosnulému Zawinulovi, ale predovšetkým „Cannonballovi“, je venovaná nahrávka Cannon-Reloaded (Concord Music 2008). Stojí za ňou jej producent a saxofonista Tom Scott, ktorý k „adderleyovskej“ pocte prizval skutočne hviezdny tím – trubkára Terence Blancharda, hráča na klávesové nástroje George Duka, organistu Larryho Goldingsa, basgitaristu Marcusa Millera, bubeníka Steve Gadda a ako hosťa vokalistku Nancy Wilson.

Úvodná funková vypaľovačka Jive Samba naznačí základné znaky nahrávky – nevtieravosť a nekonfliktnosť. Svoje improvizačné úseky stavajú sólisti viacmenej vo „friendly“ poslucháčskom štýle. Našťastie sa nejedná o ľúbivý easy-listenig a mnohé sóla nepostrádajú zemitosť – Terence Blanchard sa napríklad do sóla Jive Samba skutočne dokáže oprieť, George Duke ho počas neho „atakuje“ staccatovými prírazmi. Ďalšou parádnou témou od Nata Adderleyho je nasledujúca Work Song. V tejto rytmicky uhladenejšej verzii (ako aj podobne v Sack O' Woe) sa najvýraznejšie z celej nahrávky stráca napätie charakteristické pre „adderleyovské“ hardbopové kúsky. Zvoľnením tempa je dvojica Zawinulových tém – Country Preacher s kontrastnými ansámblovými úsekmi narúšajúcimi hlbokú zvukovosť Goldingsovho organu a hitovka Mercy, Mercy, Mercy s citlivým aranžmánom podobným originálu. All - Stars sidemani na počudovanie slúžia celku a nevytŕčajú z kolektívu – umierneného Marcusa Millera si prvýkrát všimnete až pred koncom nahrávky v Inside Straight pri jemných slapových prírazoch.
Záverečná sacharínová balada Stars Fell On Alabama napovedá o cielenej nekonfliktnosti a stráviteľnosti nahrávky, podobne ako prítomnosť Nancy Wilsonovej v dvojici piesní Save Your Love For Me a The Masquerade is Over. Tie aspoň pripomínajú pozoruhodný projekt Nancy Wilson / Cannonball Adderley (Capitol 1961).
Cannon-Reloaded je celkovo vydarenou poctou, pri ktorej by však usmievaný korpulentný pánko Cannonball zrejme miestami zíval...