Trošku netradičný začiatok, keď neznáma kombinácia Barová a Vertigo Quintet spustila mix originálneho hlasu Doroty Barovej, violončela a poľsko-českých textov, ktoré zneli občas nadprirodzene. Spolu hrávajú od roku 2002, keď „vznikli“ ako mladý dynamický projekt muzikantov, ktorí chcú mať svoj vlastný hudobný jazyk. Pôvodne jazzovejšie zameranie Vertiga sa s Barovou zmenilo na free jazz, folk, world music až modernú hudbu pop-rocku. Výsledkom bola celkom krehká muzika, no na môj vkus to bolo príliš folkové a mystické. Nebol som z toho tak nadšený, ako z ostatných vystúpení, no snažili sa. Klavirista Vojtěch Pricházka bol veľmi príjemný a viac – menej vynikal. Pesničky pochádzali z ich nového, prednedávnom vydaného albumu. Počtom nezahrali veľa songov, no ich dĺžka bola takmer oveľa dlhšia ako na albume, pretože sólisti dopstali väčší priestor.
Ešte na doplnenie, okrem Doroty Barovej vystupovali Marcel Bárta - saxofóny), Vojtěch Procházka – klavír, Oskar Török - trúbka, Rastislav Uhrík - kontrabas a Daniel Šoltis - bicie nástroje, ktorý vynikal svojou hrou na bicích.
Všetko to bolo krásne, no mne tomu chýbala nejaká iná myšlienka. Aj napriek tomu však diváci ocenili toto hudobné zoskupenie dlhým pozitívnym potleskom.