Hovorí sa, že ľudský hlas je najdokonalejší hudobný nástroj. Niekedy sa s touto tézou neviem dokonale stotožniť, nakoľko si vieme asi všetci dobre predstaviť možnosti a dispozíciu hlasiviek s porovnaním hociktorého bežného hudobného nástroja.
Koncert dnes už hádam legendárneho vokálneho kvarteta v divadle Aréna však pre mňa znamenal absolútne potvrdenie starej myšlienky! Takmer 40 - ročná história formácie (vznik v roku 1969) akoby vôbec nezanechala žiadne stopy na štyroch vokalistoch: Janis Siegel, Cheryl Bentyne, Alan Paul a Tim Hauser. Pribudlo samozrejme zopár šedín. Skupina poctila svojou prítomnosťou našu republiku po prvýkrát, hoci pôsobí na svetovej scéne už roky. ,,Máte naozaj krásne mesto. Poobede sme boli aj na vianočných trhoch, kde sme si dali varené víno a štrúdľu," v úvode poznamenal Tim Hauser.
Celý koncert bol obrovským pohladením na duši všetkých divákov. Nečudo, veď Manhattan Transfer vytiahla zo svojej bohatej diskografie tie najväčšie vypalováky. Pomerne dlhý program nenechal ani na okamih poslucháčov spať. Tí sa nedali dlho núkať a často tlieskali do rytmu. Vokálna formácia nielen roztlieskala, ale aj rozlúskala obecenstvo. Atmosféra éry swingu sa tak preniesla na celú sálu. Prevedenie cover verzií skladieb či už od Marcusa Millera (Tutu), Counta Basieho (Until I Met You), štandard Route 66 je stále jedinečný a typický pre Manhattan Transfer. Čisto intonované disonantné a správne tenzie dodávajú ,,coverom“ pôvodný nádych, ale zvuk patrí formácii.
Vokálne kvarteto počas koncertu doprevádzala ,,zájazdová kapela“ v zložení Yaron Gershovsky – klávesové nástroje, Steve Hass – bicie nástroje, Gary Wicks – kontrabas a basgitara a Adam Hawley – gitara. Hoci kapela netvorí stálu súčasť zoskupenia, dobre drží pohromade, to aj zásluhou Yarona Gershovskeho, ktorý je umelecký vedúci skupiny. Steve Haas, evidentne bubeník vychádzajúci z koncepcií tvrdších, rockovejších štýlov (súdiac podľa výzoru a štýlu hry) akoby vôbec nezapadal do štýlu Manhattan Transfer. Na druhej strane mu dodáva ešte originálnejší výraz. Ale produkcia inštrumentalistov nie je až taká podstatná. Hrajú slušne a sú tu hlavne na sprevádzanie vokálneho kvarteta.
Čím viac sa koncert chýlil ku koncu, tým prichádzalo k väčšiemu napätiu v podaní najväčších hitov. Soul Food To Go (album Brazil 1987), no najmä fenomenálny Birdland Joea Zawinula z roku 1977 skomponovaný pre Weather Report spôsobil v celej sále veľké standing ovation. Stáli všetci do jedného. To však nebolo všetko! Nasledovalo niekoľko prídavkov, ako: skladba Boy From New York City ocenená Grammy (jedna z ôsmich cien Grammy) ešte viac roztlieskala stojace obecenstvo. Všetko uzavrela pomalšia skladba Embraceable You a tak sme sa mohli rozísť nielen s výborným pocitom z koncertu, ale i s konštatovaním, že im to stále výborne spieva!