Údajne sa vznik skupiny datuje od improvizovaného vystúpenia na Hodokvase v Pezinku v roku 2003. Po ňom začali spolu, úplne spontánne, hrať a hrať, až sa dopracovali k tomu, že spoločná formácia absolvovala viac festivalov a klubových podujatí.
Vystupovali napríklad aj na oslavách vstupu do EÚ vo Viedni, holandskom m.ost festivale i na slovenskom Open Jazz-e, až ich jazzová verejnosť začala vnímať ako „normálnu skupinu“. 3 plus 1 spolupracujú s poprednými „telesami“ slovenskej, nielen jazzovej, scény (Juraj Griglák, Andrej Šeban, SND ...).
Interpretujú vlastnú tvorbu v štýle groove – fusion – smooth - jazz, ktorou sa prezentovali aj na Jazz for sale. Poprednou postavou 3+1 je Sisa Michalidesová, ktorá dala formáciu dokopy a považuje sa za zakladateľku. Hrá na flaute a píšťalke, a keď nehrá, tak spieva. Na klávesoch jej jazzasistoval Peter Preložník, druhý stály člen zoskupenia. Ďalší členovia boli takzvanými hosťami; menovite basgitarista Juraj Griglák, huslista Stano Palúch a bubeník (lepšie napísané, bubeníček) David Hodek, nezvyčajne šikovný 10 – ročný školák. Ja v jeho veku som sa ešte hrával s legom a o jazze nebolo ani chýru ani slychu... Bolo neuveriteľné, aké rytmy vytiahol z rukáva.
Toľko k hudobníkom a teraz k ich hudbe. Skupina sa predstavila, ako som už spomínal, hlavne tvorbou z ich vlastného CD-čka (S.Michalidesová, P.Preložník, V.Hidvéghy). Zahrali nám songy s názvami: Zvučka, ktorá bola úvodnou pesničou (V.Hidvéghy), Veľmi skoré ráno (P.Preložník) a PPP (S.Michalidesová), energická pesnička, o ktorej nám Sisa nechcela nič povedať, pretože to je tajné a vie to len zopár ľudí z blízkeho okolia (asi to má dočinenia s jej súkromím). Aby som bol presný, odohrali ešte Ferrito (S.Michalidesová), Kvapku (S.Michalidesová, V.Hidvéghy) a záverečnú vytlieskanú La Samba Bambu (P.Preložník), ktorá, aspoň si myslím, dosť charakterizuje ich tvorbu. Živá groovová pesnička, s početnými sólami a dobrou náladou, ktorá nikdy nesmie chýbať v repertoári dobrej hudobnej skupiny.
Formácia 3 plus 1 a jej hudobníci na mňa slušne zapôsobili. Aj keď mi takýto štýl hudby príliš nechýba, počas koncertu som sa rozhodne nenudil. Je umením zaujať ľudí, aj keď nie ste ich favoritom.
A ešte dodatok; Sisa ma úplne dostala, keď pesničku PPP spolu s kapelou venovala nebohému Dodovi Šošokovi, ktorý bol ich veľmi dobrý kamarát. Respect! Bodaj by sme mali všetci takých kamarátov...