Keď bol Bennie Maupin ešte malým chlapcom, každé popoludnie vybehol z domu von a rozbehol sa poniže detroitských blokov, ku svojmu obľúbenému oknu, ku ktorému chodieval. Chodieval si sem sadnúť a počúvať istého starého suseda, ktorý hrával na saxofóne. Malý Bennie zatvoril oči a predstavoval si, že hrá na kúsku dreva. Sníval a fantazíroval.
Takto úsmevne začínajú príbehy tých najväčších hudobných osobností. Na začiatok musím priznať, že predstavenie Bennie Maupin Band som si z „technických príčin“ nemohol pozrieť a vypočuť celé, no to, čo som videl hneď na začiatku vo mne vyvolalo rešpekt. Predstavte si situáciu, ak na slovenské „jazzové pódium“ vystúpi extravagantne oblečený černoch, ktorý v rukách nesie dva saxofóny, dva klarinety a ešte nejakú flautu, pričom sa tvári „ja nič, ja muzikant“. Potom tieto všetky inštrumenty rozloží a začne na nich hrať! Čiže niet pochýb, že väčšina slovenského publika je zaskočená. Možno v New Orleans by už netrpezlivo klepkali nohou a ohovárali zvukárov a osvetľovačov, no my na Slovensku sme zvyknutí na iné štandardy, ako za mlákou. Napriek tomu som aj ja zostal prekvapený. A nemám síl ani vedomostí, aby som kritizoval Maupinovu hru a prejav, pretože nie som ani zďaleka taký dobrý hudobník, ako on. A myslím si, že on už žiadnu kritiku ani názory laikov nepotrebuje, aby sa presadil a zviditeľnil.
Bennie Maupin je dlhodobo uznávaný a známy jazzový hráč. Začal na klarinete, pokračoval na tenorsaxofóne a flaute, pričom disponuje úctyhodným arzenálom drevených dychov. No azda najznámejším je jeho atmosférický basklarinet, na ktorom hral na albume „Bitches Brew“ Milesa Davisa, ako i na ďalších nahrávkach „Big Fun“, „Jack Johnson“ alebo „On the corner“. Bol zakladajúcim členom skupiny Herbie Hancocka „The Headhunters“, ako aj ich hráčom a skladateľom. Po odchode do New Yorku v roku 1962 hrával s kapelami Mariona Browna, Pharoaha Saundersa a Chicka Coreu a pravidelne účinkoval s Royom Haynesom a Horaceom Silverom. Nahrával aj s McCoym Tynerom, Leem Morganom, Freddiem Hubbardom, Jackom De Johnettom, Andrewom Hillom a Eddiem Hendersonom
Po tých všetkých kooperáciách so zvučnými menami, sú z jeho vlastnej diskografie veľmi cenné nahrávky pre ECM Records „The Jewel in The Lotus“ (1974), „Slow Traffic to the Right“ (1976), „Moonscapes“ (1978) pre Mercury Records a „Driving While Black“ (1998) pre Intuition.
Na sobotňajšom vystúpení sa predstavil spolu s Michalom Tokajom hrajúcim na klavíri, basákom Michalom Baranskim, bubeníkom a perkusionistom Lukaszom Zytom a speváčkou, špeciálnym hosťom, Haniou Chowaniec - Rybkou. Bennieho hra nadväzuje na tradície veľkých saxophone-bass-drum trií. Tohto roku zas nahral pre spoločnosť Cryptogramophone album The Bennie Maupin Quartet „Early Reflections“, s ktorým mal veľmi pozitívne ohlasy v USA aj v Európe a z ktorého sme počuli skladby aj na festivale Jazz For Sale.
Ako som už spomínal ,je bezpredmetné, aby som si „vymýšľal“ nejaké nedostatky. Výsledky a práca, ktorá za Benniem Maupinom zostávajú, korenšponduje s jeho kvalitami, ktoré bezpochyby potvrdil aj v Košiciach. Východoslovenská metropola je nesmierne rada, že mohla zažiť hudobníka takých kvalít, ktorí na Slovensko nechodia každý víkend.