Začnem asi citátom, ktorý povedal Kornél Fekete - Kovács, ktorý bol aj v bulletine na festivale a ktorý majú Modern Art Orchestra (MAO) na stránke: „Byť v súčasnej dobe jazzovým hráčom neznamená jednoducho iba hrať jazz. Je to istý účelový prístup k hudbe... to je tá otvorenosť, ktorou je schopný človek čokoľvek vniesť do vlastnej hudby a je schopný sa vcítiť do myslenia hudobného sveta iných.“ Tento výrok sa mi nesmierne zapáčil. Ak by si toto, čo Kornél povedal, uvedomilo viac ľudí a muzikantov, možno by bolo normálne ísť na jazzový koncert a nie na rockový.
Teraz opačná stránka veci. Nechcem siliť slovensko - maďarské vzťahy, no nedá mi to nevyjadriť sa k faux pas. Je to trochu nespoločenské, keď pri úvode hovorí dirigent a hlavný koordinátor hudobného telesa po maďarsky zopár minút a potom, nám, maďarčiny neznalým, sa po anglicky pozdraví strohou vetou. Toto ma, pravdupovediac, vyviedlo z miery a v tom momente som si urobil istú predstavu. Rešpektujem, že hudobník sa prezentuje hlavne svojou hudbou, no myslím si, že ak sa chcem dozvedieť niečo viac o orchestri, ktorý má webovú stránku písanú výlučne v maďarčine a keď príde na festival a nezmôže sa na viac ako zopár anglických viet so silným prízvukom, tak nemám šancu. Radšej si v takom prípade kúpim CD od konkurenta.
No vráťme sa však k hudbe. Modern Art Orchestra, veľké hudobné jazzové teleso, vzniklo vďaka jednému z najlepších mladých muzikantov maďarského jazzového a klasického hudobného života v októbri 2005. Kornél Fekete-Kovács, trúbkar a dirigent, ktorý roky viedol Budapest Jazz Orchestra, vytvorením novej skupiny prekročil hranice klasickej hudby a jazzu. Vytvoril novú sféru, klasicko - jazzovú, nové vnemy a zvuky. Popritom však nechcel zanedbať popularizovanie progresívneho jazzu a súčasnej klasickej hudby a jej interpretáciu širokým masám, so zvláštnym dôrazom na prednášanie nových kompozícií, napísaných špeciálne pre MAO.
V relatívne krátkej histórií stihli MAO vydať tri albumy: Karácsonyi Napló 2006, The Oak and The Bee 2007, The First Two Years 2008. Kornél, dirigent a trúbkar, má toho v talóne oveľa viac, pretože je autorom rozsiahlych kompozícií pre Budapest Jazz Orchestra, ktoré boli odvysielané v maďarskej televízií. No ako štúdiový hráč spolupracoval dokonca na viac ako sto albumoch s významnými maďarskými umelcami. Zúčastnil sa viacerých festivalov doma aj v zahraničí, kde hral s hudobníkmi ako napríklad: Dave Liebman, Johnny Griffin, Bob Mintzer, Peter Erskine, Gary Willis, Wallace Roney, Julian Joseph, Herbie Mann, Merilyn Mazur, Kyle Gregory, Ray Anderson, … Naozaj je to Pán Umelec, o čom svedčia aj jeho ocenenia: 1993 Jazz Juniors Competition, Krakow – najlepšia skupina, najlepšie sólo, 2000 - Artisjus Musical Foundation's Award, 2002 – cena „MeRTon” ako skladateľ roka.
Pri bohatom obsadení do 20 hudobníkov (bicie, kontrabas, klavír, gitara, tuba, 3x trombón, lesný roh, 4x trúbka, 5x saxofón a klarinet) sa je na čo pozerať (a hlavne čo počúvať). Nevšimnúť sa nedalo gitaristu a barytónsaxofonistu, ktorí keď to rozpálili, tak v sále takmer horelo. No keď pauzovali, vyzeralo to, akoby obaja boli donútení hrať na Jazz For Sale a sú tu iba kvôli povinnostiam. No pri takom množstve ľudí a nástrojov na pódiu si menšie nedostatky ani nevšimnete.
Na záver - projekt to je rozhodne zaujímavý, no len pre toho, komu takýto štýl vyhovuje. Radšej si vypočujem osve klasickú hudbu a potom samostatne nejaký obľúbený jazz. Dokopy mi to však pripadalo, akoby sa myšlienka menila za každým štvrtým taktom. Akoby skladateľ chcel fúziu oboch žánrov a potom si uvedomil, že krajšie sú samostatne a potom zase fúzia a tak dokola. Poviem Vám, radšej pôjdem na Mozartov koncert do Domu Umenia a potom si vypočujem Jazz Band Ball Orchestra. Ale neľutujem, že som bol prítomný na festivale, pretože každá skúsenosť je dobrá!