Po Andrštovej oslave malo dôjsť v Hradci k tomu najlepšiemu. Nemožno povedať najočakávanejšiemu, pretože väčšina zaplnenej sály s určitosťou čakala na moment, v ktorom to Mike Stern rozpáli po boku Dave Weckla a Randyho Breckera. Meno Pawła Kaczmarczyka poznal z prítomných v Hradci Králové len málokto. Väčšina však na jeho koncert pravdepodobne tak skoro nezabudne...

Skutočnosťou ostáva, že „európska jazzová veľmoc“ Poľsko ponúklo po Leszekovi Możdżerovi a Marcinovi Wasilewskom ďalšiu ikonu jazzového klavíra. Len dvadsaťštyriročný Paweł Kaczmarczyk prelomil pred dvoma rokmi štúdiovým albumom svojho projektu Audiofeeling (Arms Records / Hevhetia) mnohé konvencie – v ankete prestížneho magazínu Jazz Forum získal ocenenie album roka, striebro ako klavirista a tretie miesto pre svoju akustickú skupinu. Nečudo, že album lámal u severných susedov rekordy predajnosti. Kaczmarczykova hudba pritom vonkoncom nenadbieha masám, naopak vyžaduje pozornosť väčšiny zmyslov. Audiofeeling Quartet priniesol na festivalové pódium takú dávku energie a živelnosti, akú sme u nás nepočuli už celé roky. Pritom neponúkol iné ako nesmierne vzrušujúci moderný akustický jazz bez efektných barličiek. Na ploche rôznorodých Kaczmarczykových kompozícií vynikal cit pre výraz (nezapierajúci Keitha Jaretta a Wayne Shortera), ako aj nesmierne nadanie namiešavať prostredníctvom telepaticky komunikujúceho tria (kontrabasista Wojciech Pulcyn, bubeník Sebastian Frankiewicz a soprán a tenorsaxofonista Radek Nowicki) dokonalý audiofilský pocit. Raz snáď na pódiu zažijeme po Kaczmarczykovom boku všetkých členov albumovej zostavy – fantastického kontrabasistu Michała Baranského, bubeníka Pawła Dobrowolského ako aj ďalších tenorsaxofonistov Tomasza Grzegorského a Grzegorza Piotrowského (na albume sú prítomní všetci traja aj s Nowickim).

O Kaczmarczykovom skladateľskom potenciále svedčí aj fakt, že napriek úspešnému bestselleru Audiofeeling neponúkol z albumu jedinú skladbu! Na pohľad (ale aj chovaním v zákulisí) nesmierne skromný a placho pôsobiaci hudobník plynulo prechádzal od krehkých zastretých polôh k extatickým sólam neustále sledujúc líniu svojich spoluhráčov. Viaceré z dôvtipne harmonicky vystavaných tém invenčného génia ostávali v pamäti a poslucháč s údivom sledoval ich premenlivosť pod prstami kreatívneho klaviristu. Na Kaczmarczykovu hudbu reagovalo publikum veľmi spontánne, chvíľami som takmer nadobúdal dojem, že snáď ani očakávaný Stern nedosiahne búrlivejší aplauz !