Aktuálne číslo mesačníka Hudobný život ponúka opäť pohľad na jazzové dianie prostredníctvom reportov mapujúcich mimoriadne bohatú jazzovú jeseň v Bratislave a v Košiciach. Už niekoľko rokov neplatí, že to najlepšie možno zažiť na masovo obľúbených „jazzákoch“. Viaceré zaujímavé udalosti ponúkla ich festivalová a koncertná konkurencia – vrcholom bol koncert kvinteta vedeného americkým kontrabasistom Dave Hollandom (4.11.), ktorý dokázal, že v kontexte aktuálnych jazzových trendov patrí k absolútnej špičke. Aj dramaturgia košického festivalu Jazz FOR SALE (8.11. – 15.11. – 22.11.) ponúkla zaujímavé a neprevarené menu: amerického saxofonistu/basklarinetistu Bennieho Maupina, maďarský Modern Art Orchestra, Nuselský Umělecký Orchestr, česko-chorvátske trio Jurkovič – Uhlíř – Helešic, smooth-jazzového gitaristu Lee Ritenoura s rytmickým tandemom Martin Valihora – Anthony Jackson. Report Roberta Kolářa spomína ako posledne menovaného tromfla na bratislavskom One Day Jazz Festivale (6.11.) japonská klaviristka Hiromi. Bohatá predvianočná nádielka končí pohľadom na bratislavský koncert legendárneho vokálneho kvarteta The Manhattan Transfer (9.12.).

Ústredným materiálom jazzovej rubriky je rozsiahly rozhovor s Gustávom Riškom, ktorého kontrabas bol spoločným menovateľom najdôležitejších slovenských jazzových formácií 50. a 60. rokov (Kvinteto K. Ondreičku, East Coast/West Coast Combo, Bratislavské džezové kvarteto, Combo 4, Kvarteto L. Gerhardta). Tento Jazzman s filozofickým nadhľadom vynikol aj ako jeden z najperspektívnejších logikov a filozofov svojej generácie. V rozhovore, ktorý viedol Igor Wassergerger, rozpráva Riška o slovenskom jazzovom živote, ale aj o svojom americkom exode a kontaktoch s kolegami-emigrantami (Lacom Déczim, Janom Arnetom): „Laco Gerhardt ma kontaktoval po návrate z vojny v roku 1961. Ako jazzový klavirista (študoval totiž klarinet) bol novým objavom. Musím povedať, že mi jeho štýl reprezentujúci eklektickú kombináciu Billa Evansa, Bobbyho Timmonsa a najmä McCoy Tynera vyhovoval. Na jeseň 1961 sa nám podarilo urobiť, pokiaľ mi je známe, prvú rozhlasovú nahrávku moderného jazzu – souljazzovú skladbu Sack of Woe od Juliana Adderleyho. Neskôr už bolo nahrávok – pod schopným technickým vedením Leoša Komárka – viac. V tých časoch platil vo vysielaní kvótový systém: 80% skladieb zo socialistického tábora a len 20% z kapitalistického. Laco Gerhardt, Ivan Horváth a ďalší skladali témy podobné tým „kapitalistickým“, avšak vhodné pre spomínaných 80%.“
Jazzovú rubriku doĺňajú recenzie nového albumu Distances britskej speváčky Normy Winstone a vydareného (žiaľ len marketingovo) projektu Thunder Stanleyho Clarka, Marcusa Millera a Wictora Wootena.