Kontrabasová legenda s česko–moravskými koreňmi a unikátna vokalistka a huslistka na rozhraní viacerých hudobných svetov, sú hlavnými hviezdami projektu Moravian Gems (George Mraz – kontrabas, Iva Bittová – spev a husle, Emil Viklický – klavír a Laco Tropp – bicie nástroje), ktorý v rámci svojho jarného turné zavítal včera do Košíc (nedeľa 22. 2. 2009) a dnes do Bratislavy (pondelok 23. 2. 2009). Georgea „Jiřího“ Mraza, ktorého účasť vo svojich projektoch ocenilo množstvo formotvorných osobností jazzového vývoja, sme pár dní pred koncertom oslovili prostredníctvom mailu.
* Čo pre vás znamenala účasť na projektoch Morava – Moravian
Gems?
GEORGE MRAZ: Je to trochu návrat ku koreňom. Napriek tomu, že som sa narodil v Čechách, som aspoň polovičným Moravákom. Môj otec sa narodil v Holešově a ja som každé letné prázdniny chodieval na celé 2 mesiace do Všetul u Holešova k dedečkovi.
* Albumu Moravian Gems (Cube Metier, 2007) sa v naších končinách darí lepšie ako albumu Morava, ktorý bol kvôli vydavateľstvu Milestone Records predsa len menej (aj finančne) prístupný. Stretávate sa s odozvou aj v USA, prípadne inde v Európe?
GM: Musím povedať, že o Moravian Gems je v USA celkom záujem. Stále je však problém s letenkami pre Emila a Laca, podobne obrovský záujem je aj v Európe,
ale zase však treba riešiť problém s dopravou pre mňa a pre Ivu. Napriek tomu verím, že sa to v budúcnosti podarí nejako vyrešiť.
* Skladby na albume zaujmú modálnym charakterom moravských nápevov – prečo stál tento fantastický materiál až na niekoľko výnimiek mimo okruhu záujmov českých jazzmanov?
GM: Pokiaľ si dobre spomínam, pred rokmi sa o čosi podobné pokúšal Jan Hammer, konkrétnejšie súvislosti si však nevybavujem.
* Od 60-tych rokov zabodovali vo svete viacerí českí kontrabasisti – okrem vás napríklad Miroslav Vitouš, Jan Arnet, ... Nemyslíte si, že dedičstvo českého jazzového kontrabasu v súčasnosti upadlo – napriek stále
aktívnym pionierom (Uhlíř), pozoruhodným basistom strednej generácie (Honzák, Balzar) si českí jazzmani v poslednej dobe prizývajú k svojim projektom Poliakov (Michal Barański), Slovákov (Juraj Griglák)...?
GM: Ja si naopak myslím, že v Čechách a aj na Slovensku je veľa dobrých kontrabasistov. Moja generácia nemala ani zďaleka toľko možností počúvať jazz - ako je to možné dnes. V súčasnosti ľahko zoženiete kopec jazzových škôl a môžete čerpať takmer bez obmedzenia. Keď sa na to však pozerám, my sme oproti tomu museli byť originálnejší. Napríklad ja som mal neskôr to šťastie hrať s veľkými jazzovými hviezdami, čo mi tiež určite pomohlo.
*
Funguje vaše trio s Billy Drummondom a Davidom Hazeltinom ako regulérne zoskupenie alebo len sporadicky popri rozličných projektoch?
GM: S Hazeltinom v súčasnosti veľmi nehráme – párkrát sme si však zahrali v New Yorku, spravili koncertnú túru po Japonsku…
* Vo vašej kariére je unikátnym dlhoročné pôsobenie s mnohými špičkovými lídrami – dokázali by ste s odstupom času označiť váš „sidemanský vrchol“, či už po umeleckej alebo ľudskej stránke?
GM: Vrcholov som mal určite viacero – patrilo tam hranie s Oscarom Petersonom, Stanom Getzom, Tommym Flanaganom, Thadom Jonesom, Hankom Jonesom, Herbie Hancockom…a mohol by som menovať ďalej.
Veľmi sa mi páčilo hranie s Joe Hendersonom, najmä keď sme boli v triu s Al Fosterom.
* Viaceré tieto zoskupenia boli „all-star“ bandami – ako by vyzeral George Mraz All-Star?
GM: Čo sa "all-star" týka, je to nesmierne ťažká otázka. Napríklad aj preto, že viacerí moji obľúbení muzikanti nás bohužiaľ opustili. Každý projekt napokon vnímam ako určitý all-star band.
* V nedávnom rozhovore pre magazín Hudobný život spomínal kontrabasista Gustáv Riška na nahrávanie Gerhardtovej hudby pre detektívny film Pre mňa nehrá blues – pri tomto session v roku 1965 ste sa vraj striedali za kontrabasom... Spomínate si na spoluprácu so slovenskými hudobníkmi
z tých čias?
GM: V tom období som nahrával hudbu pre viacero filmov, žiaľ konkrétnejšie detaily si už nepamätám.
* Sledujete česko-slovenský jazz spoza oceánu?
GM: Musím sa priznať, že by som sa mal viac zaujímať o česko-slovensky jazz. Môj prehľad o ňom sa však trochu rozširuje zakaždým, keď tu istý čas pobudnem.