Terence Blanchard – americký trubkár, skladateľ, aranžér a umelecký šéf prestížneho Thelonious Monk Institute of Jazz patrí k „produktom“ neworleánskeho jazzového podhubia. Z tejto tradície vyšlo v posledných desaťročiach niekoľko pozoruhodných trubačských majstrov (Wynton Marsalis, Nicholas Payton, Christian Scott, Leon Brown) formovaných slávnymi Marsalisovcami – v Blanchardovom prípade konkrétne Ellisom Marsalisom Jr. a nepriamo aj slávnejším Wyntonom. Ten Blancharda (ročník 1962) odporúčal svojmu kapelníkovi Artovi Blakeymu ako náhradu za seba v „inkubátore talentov“ – formácii Jazz Messengers.

Blanchardova hudba zaznieva v Amerike omnoho častejšie ako meno jej autora a to prostredníctvom filmov kultového afroamerického režiséra Spika Lee (snímky Jungle Fever, Malcolm X, Clockers, 25th Hour...), alebo patetického orchestrálneho hybridu A Tale of God's Will (A Requiem for Katrina)... Úspechy neobchádzajú ani Blanchardove jazzové projekty, čoho dôkazom je album Wandering Moon vyhlásený za album roka 2000 v ankete Downbeatu. Najnovším je v poradí jeho tretie ocenenie Grammy za jazzové inštrumentálne sólo v skladbe Be-Bop z albumu Live At The 2007 Monterey Jazz Festival hviezdneho zoskupenia Monterey Jazz Festival 50th Anniversary All-Stars.

Viedenský koncert Blanchardovho kvinteta bol viac než sľubným odkazom pre pochybovačov smerovania a životodarnosti súčasného mainstreamu „šmrncnutého“ aktuálnymi trendmi. Rozsiahle kompozície štruktúrou ignorujúce klasickú schému „témy s improvizáciou“ dávali na prvé počutie za pravdu neworleánskej tradícii slobodného kolektívneho improvizovania. Vynikajúca rytmika (nápadito vedené linky kontrabasistu Derricka Hodga v kooperácii s geniálne empatickým bubeníkom Kendrickom Scottom) bola oporou kapelových nováčikov – kubánskeho klaviristu Fabiana Almazana a tenorsaxofonistu Waltera Smitha III. Aj nezainteresovaného návštevníka klubu prekvapovali spontánne reakcie na podnety, ktoré si hráči navzájom podsúvali, prejavovaná radosť z vydarených duelov ako aj snaha zapracovať do „tradičného“ hardbopového idiómu novátorské prvky (Blanchardova trúbka s kvákadlom). Podobne ako na ďalších koncertoch v rámci aktuálneho európskeho turné kvinteta zaznieval predovšetkým materiál z čerstvo nahratého albumu Choices. Ten vyjde tradične pod značkou Blue Note v najbližších týždňoch.

Mimochodom presvedčiť sa o originalite originálneho smerovania Blanchardovej partie sa možno nielen z jeho posledných vynikajúcich albumov (Flow, Bounce, Let´s Get Lost), ale tiež prostredníctvom záznamu koncertu z newyorského klubu Village Vanguard, ktorý je prístupný na stránkach NPR Music.