Meno Pawła Kaczmarczyka poznal pred jeho koncertom na Jazz Goes To Town 2008 v Hradci Králové len málokto z prítomných. Väčšina však na koncert Paweł Kaczmarczyk Audiofeeling Band pravdepodobne tak skoro nezabudne... Poľsko ponúklo po Leszekovi Możdżerovi a Marcinovi Wasilewskom ďalšiu ikonu jazzového klavíra. Len dvadsaťštyriročný (!) Kaczmarczyk prelomil štúdiovým albumom svojho projektu Audiofeeling (Arms Records 2007 / Hevhetia) všetky konvencie – v ankete prestížneho magazínu Jazz Forum získal ocenenie album roka, striebro ako pianista a tretie miesto pre svoju akustickú kapelu.
Audiofeeling Band prináša energiu a živelnosť, akú sme u nás nepočuli už celé roky. Nesmierne vzrušujúci moderný akustický jazz Kaczmarczykovho zoskupenia budú môcť oceniť návštevníci banskoštiavnického festivalu Jazznica v sobotu 4.7.2009.

Z pokojného Pawłovho rozprávania po královohradeckom koncerte plynula nesmierna pokora a úprimnosť, ale aj nadšenie a radosť z pripravovaného európskeho albumu pre vydavateľstvo ACT Music.

* Obálka albumu Audiofeeling evokuje skôr hudbu konzumnejšieho razenia, pritom tam máš trojicu saxofonistov, elektroniku – prečo je projekt tak rôznorodý?

PAWEL KACZMARCZYK: Bolo zámerom vydavateľa Arms Records pripraviť môj debut ako skladateľa a lídra (Kaczmarczyk debutoval v roku 2005 koncertným albumom KBD Trio Live, Radio Katowice / Jazz Forum, pozn. autora). Audiofeeling nie je albumom s dominanciou klavíra, skôr je všetko zlúčené v prospech formovej jednoliatosti a slúži vyššiemu celku, kompozícii. Čo sa presladeného obalu týka, bolo zámerom, aby na obale dominovala tvár, pretože poslucháč si vraj ľahšie predstavuje hudbu prepojenú s vizuálnou podobou.

* Podobné „PR“ využil na svojom albume Piano aj Leszek Możdżer...

PK: Presne tak, je to druh akéhosi PR. Napriek tomu, že som dostal možnosť rozhodovania prakticky vo všetkých fázach albumu, spomínaná obálka išla trochu mimo mňa. Nebol som s ňou úplne stotožnený, aj keď som nakoniec musel uznať, že predložený zámer mal zmysel. Verím, že po niekoľkých rokoch nebudem musieť propagovať albumy týmto spôsobom a že moju hudbu nebude nutné prepájať s vizualizáciou tváre. Aj teraz som pôvodne uvažoval nad obálkou s neutrálnejšou fotografiou v štýle obalov ECM.

* Audiofeeling ste nahrávali ešte v roku 2006 – kam ste sa odvtedy posunuli?

PK: Takmer na každom koncerte uvádzam novú skladbu, čo dospelo do štádia, že dnes sme nezahrali z albumu jedinú vec. Myslím si, že sa neustále vyvíjame a pracujeme na sebe, dôkazom čoho môže byť aktuálna ponuka, ktorú sme dostali od druhého najvýznamnejšieho európskeho vydavateľa (po ECM) – nemeckého ACT Music. V prvých mesiacoch roka 2009 tam budeme nahrávať nový album (pod názvom Complexity in Simplicity vyjde v septembri 2009, pozn. autora). Verím, že progres bude nielen hudobný, keďže budeme mať väčšiu možnosť dostať našu hudbu aj mimo Poľska. Nahrávanie chystám s ľuďmi, s ktorými spolupracujem už dlhé roky: kontrabasistom Michalom Barańskim a bubeníkom Pawłom Dobrowolskim, v druhej zostave bude kontrabasista Wojciech Pulcyn a bubeník Łukasz Żyta. Táto dvojica rytmických sekcií zosobňuje moju víziu. Niekoľko skladieb, ktoré na album pripravujem, sa už objavilo na prvom albume KBD Trio Live. Jednu z nich teraz chcem znovu nahrať v štúdiu s pridaním jemnej drum´n´bass elektroniky, basgitary, bude to viac „elektro“ ako „akustické“. Túto pestrosť uvedieme v rámci jedinej skladby, podobne ako sa do albumu Audiofeeling „zaplietla“ skladba Electrofeeling.

* Mladí hudobníci, ktorých si spomínal, predovšetkým rytmický tandem Barański – Żyta, patria na poľskej scéne k najžiadanejším. Ich dokonalú hráčsku empatiu využívajú nielen Piotr Baron či Aga Zaryan, ale napríklad aj saxofonista / basklarinetista Bennie Maupin, ktorý ich pozval na posledný album Early Reflections...

PK: Sú to fantastickí hudobníci! Nielen títo, ale aj saxofonisti ako Radek Nowicki, Tomek Grzegorski či Grzegorz Piotrowski, ktorí sa objavili na Audiofeelingu. Práca s nimi ma nesmierne obohacuje. Neustále sa snažím obklopovať len tými najlepšími, pretože pokiaľ hráš s niekým, kto odohral stovky koncertov a má bohaté štúdiové skúsenosti, práve on sa najlepšie dokáže vcítiť do hry svojich spoluhráčov. Úžasný feeling, ktorým títo ľudia disponujú, dodáva mojej hudbe iskru. Preto sa nespolčujem s mladšími hudobníkmi – nemyslím si, že by som vo svojom veku mohol spĺňať funkciu lídra v zmysle absolútneho vedenia. V tomto zoskupení sme všetci rovnoprávni.