O americkom triu Fly som sa dozvedel z diskusie, ktorá prebiehala na stránkach skjazz.sk – bubeník Juro Šušaník vtedy upozornil na ich viedenský koncert a musím s vďačnosťou povedať, že urobil veľmi dobre. Niekoľko mesiacov predtým – v novembri 2008 – prebehla jazzovým svetom správa, že saxofonista Mark Turner prišiel pri nešťastnom zaobchádzaní s reťazovou pílou o dva prsty na ľavej ruke. Zhodou šťastných náhod a vďaka dôkladnej rekonvalescencii odohral tento pozoruhodný chlapík prvý koncert vo Village Vanguard už po štyroch mesiacoch! Z rovnakého dôvodu sa posunulo vydanie albumu Sky & Country (ECM / Divyd), ako aj svetové promoturné, ktoré zahŕňalo v Európe len niekoľko destinácií. Viedeň sa medzi ne našťastie dostala.

Kultový status Fly triu prinieslo nielen príležitostné účinkovanie spôsobené vyťaženosťou členov, ale predovšetkým unikátny štýl prelínania trojice rovnocenných hlasov. O tom, že „demokratický jazz“ bez zjavného lídra a vyčnievania jediného nástroja funguje skutočne dokonale som sa presvedčil už na zvukovej skúške. Muzikanti „riešili“ v tvorivom procese novú kompozíciu: predspievavali si melodické hlasy, Grenadier preskúmaval kontrapunktické línie kontrabasu „kráčajúce“ proti Turnerovmu saxofónu, Ballard experimentoval s pulzujúcim groovom, ktorý miestami prechádzal do zvukomalebne skicovaných plôch. Rytmická sekcia, ktorú len zriedkakedy uvoľňuje geniálny klavirista Brad Mehldau zo svojich služieb, je skutočne prepojeným tandemom a podľa vzájomných reakcií na drobné podnety poznať, že Ballard s Grenadierom hrávajú spolu od stredoškolských čias.

Počas päťročnej histórie zoskupenia vydali Fly len dvojicu albumov a z aktuálneho Sky & Country zaznela počas koncertu väčšina skladieb. Úvodná Lady B prekvapila takmer atématickým princípom, ktorý je jedným zo základných stavebných pilierov tohoto pozoruhodného tria. Aditívny princíp navrstvovania rôznorodých motívov a rapsodickosť prinášajú prekvapujúcu kontrastnosť a vzrušujúci zážitok napriek tomu, že členité skladby v mnohom rešpektujú skôr zákonitosti klasickej hudby. Obdivuhodnou bola odmeranosť a tónová „suchosť“ saxofonistu Marka Turnera, ktorý prekvapoval zriedkavou výnimočnosťou altissimového registra svojho tenorsaxofónu v titulnej Sky & Country alebo vo vlastnej skladbe Elena Berenjena s nebesky ľubozvučným motívom dokonale súznejúcim s Grenadierovými umne riešenými zostupnými kontrabasovými linkami a Ballardovým ležérnym beatom. Môžeme len ľutovať, že trojica Fly neponúkla dve hodiny svojej originálnej a čistej muziky aj u nás.