Len sedemnásťročná americká altsaxofonistka kórejského pôvodu Grace Kelly je trojnásobnou víťazkou Downbeat Magazine Student Music Award (z toho dvakrát víťazkou vo všetkých štyroch kategóriách!). V posledných rokoch sa formuje pod dohľadom cooljazzového pioniera Lee Konitza, s ktorým sme ju mali možnosť vidieť na minulom ročníku festivalu Jazz Baltica. Grace Kelly predstaví svoje kvinteto aj slovenskému publiku v rámci koncertého cyklu Jazz pod vežou v stredu 12.8. na Nádvorí Sv. Jána Nepomuckého v areáli bratislavského Primaciálneho paláca.
* Môžete nám priblížiť súťaž Downbeat Magazine Student Music Award, ktorej ste niekoľkonásobnou
finalistkou?
GRACE KELLY: Táto súťaž je určená študentom amerických stredných škôl – tí posielajú svoje nahrávky na základe ktorých vyberá porota účastníkov finálových kôl. Ide o kategórie kompozícia, aranžmán, jazzový vokalista a sólista. Samozrejme ma prekvapilo víťazstvo ako inštrumentalistky, avšak cenu za vokálny prejav som skutočne nečakala. Odmalička rada spievam a spev som vždy vnímala ako neoddelieľnú súčasť môjho prejavu.
* V poslednom období často vystupujete po boku legendárneho Lee Konitza...
GK: S Lee Konitzom hrávam pomerne často, no napriek tomu musím povedať, že je to zakaždým obrovská výzva. Je charizmatickou
osobnosťou, hral takmer s každým – od Milesa Davisa, Gerryho Muligana, Gila Evansa až po Charlieho Mingusa. Možno aj preto je náš každý koncert pre mňa niečím novým. Dnes som však po prvýkrát hrala na pódiu s Hankom Jonesom a musím povedať, že to bol fantastický pocit. Neviem, či mi rozumiete – ťažko popísať pocit, keď obdivujete človeka, ktorý niekoľko desaťročí formoval jazzové dianie a vy odrazu stojíte vedľa neho na pódiu. V takej chvíli sa snažím zachytiť aspoň čosi z jeho podnetov.
* Akým spôsobom funguje vaša komunikácia na pódiu?
GK: Množstvo vecí vzniká na pódiu neplánovane. Samozrejme štruktúru a schému skladby
určujeme vopred, ale keď v priebehu skladby dostanete inšpiráciu, tak je len na vás akým spôsobom dokážete spoluhráčov usmerniť. Na Lee Konitzovi obdivujem práve jeho spontánnosť a uvoľnenosť počas hrania, ktoré prenáša aj na svojich spoluhráčov.
* Pod Konitzovým dohľadom študujete už niekoľko rokov – ako prebiehajú konzultácie?
GK: Stretávame sa zakaždým, keď je Lee v New Yorku, kde čas od času vedie majstrovské triedy. Počas niekoľkých dní vtedy nielen spolu hráme, ale chodíme na koncerty a veľa sa rozprávame. Stali sme sa blízkymi priateľmi a takto to funguje už tretí rok.
* Spolu ste nahrali aj posledný album GraceFulLee...
GK:
Bolo to veľmi zábavné, pretože pôvodne sme album neplánovali. Stretli sme sa v štúdiu, kde spontánne vznikla ústredná skladba GraceFulLee. Túto sme napísali spoločne, všetky ďalšie skladby – šesťdesiat minút štandardov – sme nahrali naprvýkrát. Bolo to veľmi spontánne a magické stretnutie (na gitare hral Rusell Malone, na kontrabase Rufus Reid a na bicích Matt Wilson, pozn. aut.).
* Vzdelávate sa v rámci nejakej pedagogickej inštitúcie?
GK: Absolvovala som jazzový odbor na New England Conservatory Preparatory School a študujem súkromne u saxofonistov Jerryho Bergonziho a Allana Chaseho v Bostone. Okrem toho vediem vlastnú kapelu, v ktorej hrá
klavirista Doug Johnson, kontrabasista John Lockwood a bubeníčka Terri Lyne Carrington. Hrávame pomerne často v kluboch, napríklad v bostonských Scullers a Regattabar, absolvovali sme turné po Južnej Kórei, Nórsku, Spojených štátoch... Môžem vlastne povedať, že sa učím neustále.
