Skladateľ a saxofonista Milo Suchomel prišiel toho roku na jazzový festival v GeS-ku s ostrieľanou zostavou: bubeník Peter Solárik, kontrabasista Štefan Bartuš a klavírista Ľuboš Šrámek, ktorý zahral namiesto Tomáša Gajlíka. Táto formácia začala vznikať v rokoch 2002-2003 po návrate Mila Suchomela spoza „veľkej mláky“ a odvtedy sa jej zostava príležitostne obmieňa, no momentálne v nej hrá ozajstná slovenská jazzová špička. Kvarteto sa už niekoľko rokov úspešne prezentuje nielen na domácej scéne, ale aj na tej európskej. Za ich najväčší triumf jazzová verejnosť považuje štvrté miesto (z vyše sedemdesiatich súťažiacich) na prestížnej medzinárodnej súťaži Jazz Hoeilaart v Belgicku.

Milo Suchomel je bezpochyby jednou z najvýraznejších osobností slovenského jazzu. Jeho profesionálny záujem o tento hudobný štýl sa začal formovať v rokoch 1989 až 1995, počas štúdia na Štátnom konzervatóriu v Žiline. Neskôr absolvoval aj Konzervatórium v Bratislave a v roku 2001 študijný pobyt na University of Louisville v Kentucky v Spojených štátoch amerických. Účinkoval naozaj v mnoho formáciách a spolupracoval s významnými osobnosťami: Matúš Jakabčic, Gustav Brom Big Band, Orchester Pavla Zajačka, Juraj Bartoš, Dušan Húščava, Gabriel Jonáš, Peter Lipa, Ľuboš Tamaškovič, Gail Anderson, Robert Balzar, Joe LaBarbera, Jerry Bergonzi, Dennis de Blazio, Karin Edwards, Heinrich von Kalnein, Peter Mutsen, Adelhard Roldinger, Yvonna Sanchez, Melanie Bong, James Morrison, Ed Wighem a iní). Nemôžem nespomenúť nebohého Doda Šošoka, ktorý bol jeho veľký kamarát a s ktorým takisto Milo veľa hrával.

V roku 2001 získal na Jazz Juniors Krakow Festival v Poľsku ocenenie najlepší inštrumentalista a so svojim kvartetom sa v roku 2005 zúčastnil na celosvetovej súťaži v španielskom Getxe. Dá sa povedať, že Milo ťaží z prirodzeného šarmu hudobníka-leadra, sólistickej vyzretosti, ako aj skladateľskej osobnosti. Nezabudnuteľná je jeho známa kompozícia Montreal, inšpirovaná rovnomenným mestom, ako aj skladba Hey drummer, ktorú napísal špeciálne pre Open Jazz Fest 2009, ktorý otváral, alebo Fireaway from us. Všetky menované kompozície boli odohrané a právom zožali neutíchajúci aplauz aj vo štvrtok večer v Košiciach. Jazzový fajnšmeker si naozaj pochutnal.

Mila zaujíma mainstream, teda čistý jazz v tradičnejšom slova zmysle, navyše sa vie pohybovať v zložitej harmónii, v ktorej sa bežný muzikant stratí, a keďže som saxofonista, viem, že na saxofóne je to ešte náročnejšie, ako pri iných nástrojoch. Hudobný prejav Mila Suchomela v sebe skrýva dve polohy; pôvodnú afroamerickú poetiku, ktorú vybrúsil v Amerike a súčasné európske trendy.

Ako som sa dočítal po prečítaní istého blogu: “…hrají vlastní (asi I převzaté) skladby a hodně dobře jim to šlape, i když milovníci Divokýho Billa možná budou mít s poslechem problémy :)” Takže aj keď je hudba Mila Suchomela určená pre náročnejšie publikum, jazzová osobnosť takýchto rozmerov by sa na slovenskej a európskej scéne nemala stratiť, pretože si vždy nájde svojich priaznivcov.