Na záver prvého jazzového večera sa na pódium postavila stálica slovenskej jazzovej scény, Peter Lipa. Ľudia už boli dychtivý po jeho vystúpení. Akonáhle prišiel aj so svojou zostavou, mimochodom, presne takou istou ako na minuloročnom International Jazz Festivale v Košiciach, obecenstvo mu dalo najavo radosť z jeho prítomnosti. Petra Lipu dopĺňal za klávesami synátor Peter Lipa mladší, bubeník Róbert Rist, basgitarista Michal Šimko a hviezda Lipových vystúpení, saxofonista a klarinetista Michal Žáček.

Lipa je veľmi flexibilný, má veľmi dobrú štýlovú orientáciu, rozpätie siahajúce od klasických jazzových štandardov až po funky a rock. Vďaka tomu sa môže tešiť veľkej obľube. Na festivale sa predstavil poväčšine pesničkami z albumu Lipa spieva Lasicu, ale zaznela i prebraná skladba Water in my shoes. Ďalej to boli: Just the two of us, Romantika, klasická „lipovina“ Sťahovaví vtáci, energická skladba Citovanie, ktorú už dlhšie nehrali, Get on board, ktorú, naopak, hrávajú takmer vždy a všade, nová skladba z pripravovaného albumu Lipový čaj, ale i prídavok Mám túžbu, ktorý mi pomerne dosť ulahodil. Po vystúpení som bol rád, že som si vypočul jeho vystúpenie a úprimne som sa z neho tešil, čo je asi najväčšie zadosťučinenie pre interpreta.

Peter Lipa si zachoval svoj vysoký štandard aj po mnoho rokoch a opäť predviedol stabilne nadpriemerný výkon. Mňa najviac upútali dychovo-spevácke dialógy medzi Žáčekom a Lipom. Hudobno-spevácke prekáranie sa, podpichovanie, ktoré vyzerali ako nejaká vzájomná hádka na pódiu, burcovalo oboch k lepším výkonom, no nezaostávali ani ostatní hudobníci. Naozaj je najlepší recept na úspech, ak dobrý hudobník precíti svoju hudbu aj pred publikom. To má vždy zaručený úspech. O Michalovi Žáčekovi hádam ani nemusím hovoriť, že má skvelé hudobné cítenie, ale to, čo predvádzal na tomto festivale bolo ozaj ohromné, nevynímajúc ostatních spoluhráčov.

Peter Lipa vždy vedel zaujať; je charizmatický a vie nadviazať kontakt s publikom. Niektorí ho však veľmi nemajú radi, pretože muzika, ktorú predviedol vo štvrtok večer a ktorou sa prezentuje, má pomerne ďaleko od jazzu, no tak či onak, stále prevažuje tá časť publika a pozor, nielen jazzového, ktorá ho priam zbožňuje. Lipa je skrátka Lipa.