Šikovný poľský „kwartet“, skladajúci sa zo skúsených hudobníkov, ktorí si už niečo prežili. Tak by sa dalo definovať toto zoskupenie. Formáciu „vedú spoločne“ pianista Zbigniew Jakubek a basgitarista Krysztof Scieranski, ktorích lepšie predstavím osve, pretože obaja z nich už majú „čo to“ odohrané.

Zbigniew Jakubek, klavirista a hudobný aranžér, vystupujúci už od roku 1983, člen formácií Walk Away, Warsaw Chamber Orchestra, Visegrad Blues Band a učiteľ hudobnej improvizácie na Rzeszowskej Univerzite. Okrem Scieranskeho spolupracoval už s mnohými poľskými hudobníkmi: Lewandowski, Raduli, Napiorkowski, Konrad, Dabrowka, Pilichowski, Grabowy, Maseli, ale i zahraničnými, Eric Marienthal, Frank Gambale, Mino Cinelu, Nippy Noya, Dave Fiuczynski alebo napríklad Martin Weinert. Krysztof Scieranski je zas známym, podľa magazínu Jazz Forum posledných 20 rokov, najlepším basgitaristom. Na basgitaristov netradične obľubuje salsu, brazílske a africké rytmy, no rozhodne to nie je všetko, čím sa inšpiruje. Ak by som chcel napísať s kým každým už spolupracoval, musela by o tom byť ďalšia práca. V rokoch 1976 až 1980 hral v krakowskom zoskupení Laboratorium, ku kterému sa, mimochodom, posledné roky vrátil, potom od 1980 hral v Air Condition, … Krysztof je hudobníkom, akým by chcel byť každý začínajúci basgitarista. Tíchto dvoch pánov v kvartete dopĺňajú gitarista Artur Lesicki, skladatel a leader Funky Groove a bubeník Przemek Kuczyński. Obaja už taktiež majú za sebou rôzne hudobné spolupráce a skúsenosti.

Scieranski Jakubek Quartet hrávajú melodický jazz, čo aj potvrdili aj na festivale. V ich hudbe bolo cítiť zohratosť a vyzretosť, hudobnú i osobnostnú. Basgitarista Scieranski má úžasnú prstovú techniku, čo dokonale pretavil do svojej hry. Vedel meniť žánre, tempo i rytmus. Obdivuhodne ho dopĺňal pianista Jakubek. Publikum sa nevedelo vynadívať a sluchovo nabažiť či už basgitarovými alebo klavírnymi sólami. Hudobníci odohrali pomalší jazzový slaďák, ale aj rockovejšie znejúcu skladbu. Do hry vedeli perfektne „domontovať“ známe motívy ako The Wall alebo Ružový panter, ktoré však počuli iba tí vnímavější. Ja som bol ohromený jako Scieranskym, tak aj Jakubekom. Zaujímavou skladbou – Loops - sa však prezentoval Scieranski, kde nechýbali rôzne efekty ako: elektronické slučky, či iné efekty, groovové a slapové party.

Dokopy celá partia pozoruhodne lavírovala medzi štandardami a improvizáciou, pomalým a rýchlym tempom. Ich spontánny prístup k hudbe a takmer dokonalá kreativita v improvizácií privádzali, publikum do vytrženia. Spočiatku som nečakal takú dobrú hudbu, pretože mám radšej jazzovejšie nástroje, no Ścierański Jakubek Quartet ma veľmi, ale ozaj veľmi milo prekvapil. Bol to úvod do jazzového festivalového piatku, „jako ma być“.