Svetová jazzová bubenícka top hviezda Greg Hutchinson sa zrazu objavil na koncerte v Bratislave. Hral v kvartete saxofonistu Jorisa Roelofsa v Klube za zrkadlom a my sme si nemohli nechať ujsť príležitosť mu položiť pár otázok!
* V Bratislave ste teraz vystúpili s kvartetom, naposledy som vás však videl hrať s Joshuom Redmanom v triu. Toto je trochu iný typ hudby, myslím, že musíte viac počúvať...
GREG HUTCHINSON: Áno, trio a kvarteto - to je rozdiel. V triu sa viacej nahráte, ale aj to ma baví.
* Keď ste začali počúvať jazz, mali ste vraj doma k dispozícii veľa platní...?
GH: Áno, moja mama mala veľa gramofónových platní, ktoré dostala
od jej otca, takže už v detskom veku som mohol počúvať skvelých bubeníkov – Arta Blakeyho, Elvina Jonesa, Maxa Roacha, Sida Catleta a iných. Také skvelé nahrávky som už vtedy počúval.
* Vy ste ale niekde povedali, že ste vždy chceli hrať ako Charlie Parker – ako tomu treba rozumieť?
GH: To je dobrá otázka. Myslím, že musíte vždy myslieť na melódiu, ak hráte podľa nej, tak je to možné. Viete, to je tak: chcel by som byť schopný frázovať ako Charlie Parker, mať slobodu Tonyho Williamsa, ľavú ruku Arta Blakeyho, byť schopný sólovať ako Max Roach, byť vytrvalý ako Roy Haynes a hrať štyri ako Philly Joe Jones. Takže sa snažím byť kombináciou
všetkých tých veľkých bubeníkov a dať do toho aj sám seba. Dúfam, že sa mi podarí skombinovať minulosť so súčasnosťou a dúfam, že aj s budúcnosťou. Myslím, že je toho tak veľa, čo ešte môžeme dokázať. Ale stále sa učím a snažím sa vyvíjať svoju hru. Sú isté veci, ktoré už dobre ovládam, ale problémom je preniesť hudobné tradície na iné, nové miesto a stále pritom dodržať základ jazzu – a tým je swing. To je jedna z najdôležitejších vecí.
* Myslím, že tú Blakeyho ľavú ruku už máte...:-)
GH: Hej, pracujem na tom, v januári som mal zranené rameno a tak som musel veľa cvičiť, aby som si udržal techniku, teraz
veľa cvičím s paličkami a každý deň hrám, ale čoskoro budem mať voľno, takže zas budem iba cvičiť. Keď začnete cvičiť, máte pocit, že už je to dobré. A ak každý deň hráte, tak sa to aj dá udržať, ale ešte musím veľa cvičiť.
* Bol pre vás inšpiráciou aj váš otec – ktorý vás, pokiaľ viem, dotiahol k bicím?
GH: On sám hral na bicie nástroje, takže som sa naň často díval.
* On hral v reggae kapele, však?
GH: Áno, hrali sme v tej kapele spolu. Bolo to fakt skvelé, otec a syn... On ešte stále hrá.
* Ale mali ste aj šťastie: už ako mladý bubeník ste hrávali s Rayom Brownom v triu! (pozn.: Pred 13-imi rokmi ste ho
mohli vidieť v Prahe)
GH: Bola to skvelá skúsenosť, pretože Ray mal ohromné cítenie a dal mi hlavne pocítiť, aké dôležité je mať dobrý swing. Je to jednoduché a ťažké zároveň, pretože swing je veľmi prostá vec, nie je to také ťažké, ako sme to niekedy podávali. Hudba – jazz - sa podľa mňa musí vrátiť k časom, keď na ňu ľudia tancovali, ako za čias Ellingtona. Hudba by sa mala robiť pre radosť iných ľudí a o to sa aj teraz snažíme.
* Napriek tomu - nemyslíte si, že mnohí jazzmani musia robiť isté kompromisy v záujme lepšieho predaja?
GH: Teraz áno. Pretože, ak chcete mať úspech, tak to musíte robiť. Na mladých ľudí
má samozrejme vplyv aj iná hudba, jazz je dosť v pozadí, pop music , rock – to je to, čo mladí počúvajú, takže hudobníci musia hrať všetko. Viete, nerád používam slovo jazz, je to všetko hudba. Musíme prísť na to, ako zas osloviť viac mladých ľudí. Takže nás veľmi teší, keď vidíme na koncertoch aj mladých poslucháčov (ako v Bratislave).
* Pokiaľ viem, tak v USA je teraz obrovské množstvo výborných hudobníkov, vďaka výchove na školách. Sám som videl video, na ktorom ste ešte ako mladý študent hrali na strednej škole..
GH: Áno, hral som vtedy v big bande, v New Yorku, to som mal asi 14. To sa tam stále organizuje, celoštátna prehliadka
big bandov – pre študentov, žiakov je veľmi dobré, keď môžu zažiť hudbu naživo - priamo na škole – je to veľmi dôležité. Aby to sami pocítili.
* Ale počúvate aj klasiku, však?
GH: Áno, Chopina, Bacha, samozrejme, že Beethovena... podľa mňa vám to pomáha rozvíjať vašu hru, aj to, ako sa naučíte počúvať. Aj to sa treba naučiť. Klasická hudba je o trpezlivosti. Musíte mať trpezlivosť počúvať – a to isté platí aj v jazze, tiež musíte trpezlivo počúvať, je to to isté.
Ďakujem za rozhovor, Greg.
