V priebehu dňa pán Szabados zmenil poradie koncertu, keď namiesto Yvonne Sanchez uzatváral jazzový maratón Dávid Hodek Quartet. Médiá ho označujú za extra talentovaného bubeníka, ktorý hráva od troch rokov, ojedinelý zjav v Európe, ale aj vo svete. Čo je však pravda. Dávid má neuveriteľný zmysel pre rytmus a hudobné cítenie. Jeho hra je s radosťou prijímaná ušami kritika i laika.

Čo je tiež prekvapivé, že malý Dávid z Komárna si už vo svojich jedenástich rokoch dovolil pozvať do svojej kapely špičkových hudobníkov z krajín V4. V jeho kvartete, ktoré vzniklo minulý rok, hrá prominentný klavirista Peter Sárik z Budapešti, ktorý sa už po tretí krát dostal do finále svetovej skladateľskej súťaže, ďalej 24-ročný kontrabasista Tomáš Baroš z Prahy a excelentný altsaxofonista Radovan Tariška, Jazzman roka 2002 a jeden z našich najvyťažovanejších saxofonistov na Slovensku. Aj napriek svojmu mladému veku už hral prakticky s celou našou muzikantskou špičkou. Z rozhovoru s Petrom Sárikom a Hodekom starším som sa dozvedel, že projekt bol nápad Dávidovho otca, ktorý inicioval stretnutie. Avšak, podľa slov Dávidovho otca: „...aj keby sme spolu nehrali, pomáhali by sme si navzájom a bol by som Dávidov kamarát, pretože sme sa poznali už našou spoločnou spoluprácou.“

Takéto zloženie nemôže veštiť nič zlé. Hravé skladby z dielne Petra Sárika doplnil Rado Tariška a kvarteto načrelo i do svetovej studnice štandardov. Všetky boli plné toho pravého jazzu. Už prvá skladba, Blues Lee (Rado Tariška), nenechala nikoho na pochybách, že zažijeme niečo veľmi príjemné! Klavirista hral neuveriteľné behy aj sóla; od neho bola aj druhá pesnička s názvom Friendship, ktorá mňa osobne veľmi zaujala, no všetky skladby boli pútavé. Uchvátia vás buď úžasným klavírom Petra Sárika alebo ľúbozvučným saxofónom Radovana Tarišku, či rytmickými sólami Dávida Hodeka.

Kvarteto sa s nami rozlúčilo Sárikovou skladbou This topic, ktorá publikum hnala do vytrženia. Po tejto búrlivej kompozícií, plnej improvizácií a sól jednotlivých hudobníkov, si publikum, samozrejme, vyžiadalo prídavok, po ktorom zostala už len sála prázdna a hlavy plné jazzových motívov.
Spočiatku som si myslel, že na záver by bola vhodnejšia temperamentná Yvonne Sanchez. No po poslednom vystúpení som zmenil názor, pretože Dávid Hodek Quartet boli tým najkrajším happyendom, aký si mohli návštevníci a organizátori vypredaného festivalu priať.