Počúvam nové CD transylvánskeho barda, saxofonistu Nicolasa Simiona (narodil sa v roku 1959 v malej dedinke Dumbravita v rumunských Karpatoch, pozri interview http://www.skjazz.sk/search.php?zobraz=3087) a s potešením konštatujem, že bardi sú bardami asi aj preto, že „to“ jednoducho vedia. CD je zvukovo hutné a šťavnaté podobnou mierou, ako samotný zjav jeho autora a okamžite ma zaujalo. Balkánska folklórna farebnosť mi robí dobre. Uvedomujem si, že skvelý hosťujúci poľský trubkár Tomasz Stanko akoby sa vrátil k svojmu pôvodnému tónu používanému pred rokmi a páči sa mi to. Kultivovaná nahrávka má kompozičnú hlavu a pätu, menej sa improvizuje a predvádza. Je tu muzikantský nadhľad, príťažlivá človečina, dobrý zvuk, výborná melodika, balkánska úprimnosť a priamosť. Okrem Stanka a Simiona tu hrajú ďalší výborní hudobníci: Nils Wogrow na trombóne, Ed Schuller na kontrabase, Jamey Haddad na bicích a perkusiách a Andreas Mayerhofer na klávesoch. V poslednej skladbe sa objaví Piotr Wojtasik na trúbke. Až po chvíli sa z obalu dozvedám, že toto sviežo znejúce CD bolo natočené ešte kedysi v roku 1996. Preboha, prečo ho vydali až teraz?

Dozvedám sa, že skladby boli pôvodne napísané ako hudba pre balet, jazzové kombo a orchester. Za dramatických okolností: dážď, minimum skúšok, necelá stovka divákov, chýbajúci baletný majster aj dirigent orchestra, mal v roku 1996 tento balet premiéru za účasti Bratislavského rozhlasového orchestra v malej štajerskej dedine Langenwang. Celé to improvizovane viedol autor baletu Simion, sám hrajúci na saxofóne. Bolo to jediné uvedenie tohto jeho diela. No Simion popisuje celý performance, možno aj vďaka zvláštne inšpirujúcej nepriazni okolností, ako nádherný osobný zážitok, rovnako ako aj zážitok pre všetkých zúčastnených. Pochvalne sa vyjadruje aj o našom rozhlasovom orchestri. Tento zážitok bol aj hlavným dôvodom, prečo balet, ako sám hovorí - vedený faustovskou túžbou, prepísal pre jazzové kombo a približne po mesiaci od uvedenia nahral v štúdiu. Prečo sa však táto výborná nadčasová nahrávka toľké roky sušila v šuflíku, som už nezistil. Nič to však, keďže je konečne na svete a zrením skôr získala, ako stratila.