Charizma jednoduchosti a chytľavosti sa prejavila v podobe amerického gitaristu, speváka a pesničkára Terry Calliera s jeho sprievodnou londýnskou kapelou v zložení: Chris Kibble – klávesy, Mike Benn – klávesy, Jim Mullen – gitara, Gary Plumley – tenor a sopránsaxofón a flauta, Dave Barnard – basgitara, Nic France – bicie nástropje a Bosco D´Oliveira – perkusie. Terry Callier ako černoch vychádzajúci z bluesu sa už v šesťdesiatych rokoch uberal cestou černošského folku. Vniká tak zaujímavá fúzia: popjazz londýnskej formácie a černošská folková hudba.

Jemný, nerušivý a svetlo zafarbený hlas Terryho sa nesie nad presnou a zohratou skupinou. Niektoré skladby nesú výrazne populárny nádych, inde cítiť sound 80-tych rokov. Samotní hudobníci sú už starší páni, stále schopní tvoriť a cítiť na tej istej vlne ako frontman. Gitara Terryho Calliera je viac-menej imidžovou záležitosťou, hrá jednoduchý akordický sprievod (ešte k tomu aj zle ozvučený), čo sa však nedá povedať o gitare Jim Mullena, ktorý je asi najjazzovejší článok zo všetkých hudobníkov, vychádza z jazzového mainstreamu, bluesu a swingu. Je aj jeden z hlavných ťahúňov bandu. Premyslené, originálne sóla spojené s rýchlou prstovou technikou, kým pravá ruka pracuje iba palcom (miesto plektra). Zaujal ma aj multi – inštrumentalista, resp. multi dychár Gary Plumley. Pokým hral na saxofónoch (soprán a tenor), prišlo mi to zvukovo prirodzené. No veľmi ma oslovil moment, keď začal hrať na priečnu flautu. Jazzové sóla v jeho podaní zneli veľmi sviežo a okúzľujúco, pričom veľa robí samotný zvonivý a čistý zvuk flauty. Klávesové nástroje a syntezátory oboch klaviristov tvoria tú elektronickejšiu časť a spôsobom hry prinášajú ďalšie prvky a vplyvy rôznych hudobných štýlov.

Terry Callier je produktívny hudobník, počas svoje kariéry vydal množstvo sólových albumov alebo singlov a spolupracoval pri nahrávaní známych, či menej známych umelcov (spoločné skladby s Massive Attack). Posledný album Hidden Conversations (2009), ktorého niektoré skladby aj odzneli na vystúpení BJD (napr.skladba Wings), zotiera hranice štýlov. Nájdeme na ňom prvky rapu, elektroniky, fusion a množstvo inovácií. Aj preto jeho hudba oslovuje veľké percento ,,nehudobných“ poslucháčov.