V roku 1971 sa v poľskom Gdaňsku narodil chlapec. Ten vo svojich piatich rokoch začal hrávať na klavír a doteraz neprestal. Absolvoval hudobné vzdelanie na akadémií v rodnom meste. Už ako žiak zaujal svojim prejavom, akým hral Chopina a jeho Impresie. Tento skladateľ sa mu stal osudným, našiel sa v ňom. Začínal spomínanou klasikou a k jazzu sa dostal až začiatkom 90-tych rokov, počas spolupráce so Zbygniewom Namyslowskim. Spolupracoval s mnohými hviezdami ako: Pat Metheny, David Gilmour, Behemoth, Lester Bowie, Anna Maria Jopek. V súčasnosti hráva v triu s kontrabasistom Larsom Danielssonom a perkusionistom Zoharom Frescom, no v Košiciach vystúpil sám.
Ja som o ňom doposiaľ nepočul, čo je, ako zisťujem, hanba, pretože má mnoho ocenení, od roku 1994 je v Poľsku každý rok vyhlasovaný za najlepšieho domáceho klaviristu. Jazz forum ho zase niekoľkokrát označil za jazzmana roka. Nahral mnoho albumov, z toho doposiaľ dvanásť svojich. Doposiaľ najväčší komerčný úspech priniesli nahrávky Piano a Piano Live.
Leszek nevyzerá na to, že má 38 a za sebou už mnoho úspechov, skôr pôsobí ako nejaký mladík, ktorého ste po rokoch zavreného v komôrke pustili ku klavíru. V jeho kompozíciách cítiť energiu a chuť hrať, ktorú bežne nevidno. Hrá s citom a jeho hudba mi je blízka. Vie precítiť človeka a pohladiť mu dušu. Po jeho vystúpení som sa cítil ako po výdatnej masáži, až na to, že ku koncu ma už trochu unavovala. No čo je isté, že má v sebe niečo, čím nie je obdarený každý klavírista a to ho robí výnimočným.
Zo svojho vystúpenia, ktoré bolo v rámci festivalu nahrávané STV-čkou a vysielané internetovou televíziou, dovolil nahrávať iba prvých desať minút. Ďalšia zaujímavá príhoda nastala pri úpenlivých pokusoch istého fotografa, zachytiť klaviristu v tej správnej polohe. Čo však pán fotograf nečakal, že Leszek sa počas hry otočí a gestomimicky mu dá evidentne najavo, že mu jeho fotografovanie evidentne prekáža. Napokon však ešte slušne zapózoval, aby ho už ďalej neotravoval.