
Niečo podobné, ako projekt Juraja Grigláka Bass Inferno alebo Valihorov Nu Spirit projekt. Je vopred jasné, že pôjde o funky a fusion. V súčasnej podobe je Bass project na scéne len osem mesiacov. Basgitarovej dvojici Juraj Griglák a Róbert Vizvári a zároveň kontrabasovej dvojici zo Slovenskej Filharmónie v Bratislave, asistuje gitarista Mišo Bugala, klavírista Eugen Vizvári a Herbert Pirker za bicími nástrojmi.
Hudobníci sú známi z domácej scény, až na bubeníka Pirkera z neďalekej rakúskej metropoly, s ktorým začal Griglák spolupracovať ako s hosťom len nedávno. V sobotu v košickej Starej radnici, to zo začiatku bolo, aj napriek očakávaniam,

také-nijaké. Málo záživné na neskorú večernú hodinu. Ani muzikantom to veľmi nešlo. Dve basové gitary tam boli úplne zbytočne, Bugala, ktorý mal byť oživením, okrem jedného sóla veľmi neoslnil, mladý Rakúšan bubnoval a bubnoval a Vizvári na klavíri sa predchádzajúcemu Mozdzerovi taktiež nevyrovnal. Možno, keby začínali ako prvá kapela, pri ich hre by som nezaspával.
Po niekoľkých kompozíciách som rozmýšľal, že ešte nafotím zopár fotiek a odídem, no Bass project začal ožívať. Po zahrievacích kolách sa mi ich hra začínala páčiť. Z basgitarovej skúšky zrazu bola funky-fusion párty. Bugala začal sólovať a konečne niečo ukázal.

Čo však lákalo najviac bola súhra dvoch basgitár, ktoré sa začali konečne dopĺňať a nie prekárať. Nezaujímavé časti začala nahrádzať zaujímavá spolupráca všetkých participujúcich.
Hrali približne hodinu a pol a ku koncu to už bežalo ozaj naplno. Nevedel som, či som na jazzovom festivale alebo na nejakej groove diskotéke, či na nejakom „jame“. Mnoho ľudí odišlo, no tí ktorí zostali, si atmosféru vychutnávali naplno. Možno keby sa stálo a dalo sa tancovať a hýbať, ľudí by to chytilo viac za srdce, pretože ich hudba doslova popzývala do tanca.
Po definitívnom konci, keď Griglák & Vizvári Bass project dohrali, stačilo všetkým účastníkom

popriať „dobrú noc“. Všetci sme boli vyčerpaní z ďalšieho výdatného jazzového večera.