Rachel Z - klavír,
Maeve Royce - kontrabas,
Rodney Holmes - bicie nástroje.

Al Di Meola, Wayne Shorter, Stanley Clarke. Peter Gabriel, Santana, David Gilmour. Toto je len zlomok mien, s ktorými členovia tria, ktoré sa predstavilo v Porgy & Bess, spolupracovali. V utorok 23. februára sa ale stretli na jednom pódiu, aby potvrdili, že aj oni vedia byť osobnosti, ktoré dokážu vytvoriť kvalitnú muziku.

Rachel Z, rodným menom Rachel Carmel Nicolazzo už v dvoch rokoch začala navštevovať kurzy spevu. V siedmich pridala klavír a v deviatich navštívila prvú operu. Klasika ju očarila. Počúvaním Herbieho Hancocka a Wayna Shortera ale našla cestu k jazzu. Od roku 1970 študovala na Berklee College of Music, neskôr na New England Conservatory, ktoré ukončila s vyznamenaním. V roku 1995 sa podieľala na albume Wayna Shortera “High Life”. Do podvedomia fanúšikov a na výslnie sa dostala hlavne kvôli spolupráci s Petrom Gabrielom, s ktorým absolvovala turné Growing Up (2002 - 2006). V poslednom čase hráva s mladou a talentovanou kontrabasistkou Maeve Royce, s ktorou sa predstavila aj vo Viedni. Do kompletného tria si prizvala bubeníka Rodneyho Holmesa, ktorý spolupracoval s množstvom veľkých osobností svetovej jazzovej scény.

Prednosť uskutočneného koncertu vidím jednoznačne v pestrosti vybraného repertoáru. Rýchle jazzové skladby sa striedali s pomalšími, napríklad melodické sólové klavírne kompozície. Zazneli aj cover verzie známych populárnych skupín (Coldplay) doplnené o jazzové harmónie a čerešničkou na torte bol okamih, keď Rachel odspievala pesničku “Grace” z rovnomenného albumu. V konečnom dôsledku nám z toho vyjde syntéza jazzu s miestami až popom, ale toto postavenie na pomedzí hraníc Rachel naozaj sluší a diváci to ocenili, keďže aj napriek pomenšiemu zastúpeniu vytvorili obdivuhodnú atmosféru.

Myslím si, že hlavnou hviezdou vystúpenia bol bubeník Rodney Holmes. Už od začiatku dostal dosť veľký priestor a počas koncertu niekoľkokrát ohúril svojim sólom. Technicky aj invenčne prevýšil ženské osadenstvo o niekoľko tried. Miestami som mal chuť premenovať koncert na “Rodney Holmes Trio”. Ale ako sa hovorí, všetkého veľa škodí. Osobne mám výhradu voči faktu, že aj pri klavírnych sólach bicie často prehlušili jemný zvuk klavíra značky Fazioli, o ktorom sa mimochodom pochvalne vyjadrila aj Rachel. Nemyslím ani tak hlasitosť, ale skorej hustotu hrania. Rodneymu sa očividne ťažko hrali druhé husle. Moje uznanie si zaslúži aj kontrabasistka Maeve Royce, ktorá sa medzi staršími a slávnejšími spoluhráčmi určite nestratila. Jej sóla postavené na slušnom technickom základe prenikali ľahkosťou a peknými nápadmi. Všeobecne mala jej hra iskru. Paradoxne mi na poslednom mieste zostala Rachel, ktorá v priamej konfrontácii na pódiu nepotvrdila úlohu papierovej frontmanky. Aj napriek tejto skutočnosti trio predviedlo vyvážený koncert, ktorý mohol hlavne ku koncu, keď gradoval, strhnúť zúčastnené publikum. Spokojné obecenstvo je vždy jasným dôkazom. -