Enrico Rava – trúbka, Gianluca Petrella - trombón, Giovanni Guidi - klavír, Gabriele Evangelista – kontrabas a Fabrizio Sperra - bicie nástroje.

Enrico Rava (*1939) je taliansky jazzový trúbkár, hráč na krídlovku a skladateľ. Spočiatku hral na krídlovku, ale po vypočutí Milesa Davisa presedlal na trúbku. Svoju kariéru začal v turínskych kluboch a dnes patrí k najvýraznejším osobám európskej jazzovej scény. Však aj získal European Jazz Prize za rok 2009, keď v jury za Slovensko hlasoval Matúš Jakabčic (viac pozri na: http://www.skjazz.sk/index.php?zobraz=4844). Počas svojej kariéry vydal viac ako stovku platní a z toho na tretine pôsobí ako líder. Spolupracoval s mnohými osobnosťami, napríklad Pat Metheny, Michel Petrucciani, John Abercrombie, Joe Henderson, Richard Galliano, Gil Evans alebo Cecil Taylor. Spoločne s trúbkárom Paolom Fresom vydali sériu štyroch CD kde mapujú tvorbu jazzových osobností (Bix Beiderbecke, Louis Armstrong, Chet Baker, Miles Davis). S klaviristom Stefanom Bollanim založili v roku 2001 "New Quintet". Mnohokrát bol zvolený v Taliansku za hudobníka roka a jazzové ceny ho neobchádzali ani v kategóriach ako najlepšia skupina alebo CD roka. V rokoch 2006 a 2007 sa umiestnil na popredných miestach ankety magazínu "Down Beat". Z posledných platní by si nemal fanúšik moderného jazzu nechať ujsť CD "The Words and The Days" (ECM, 2007) a "New York Days" (ECM, 2009).

Enrico Rava je výnimočná osobnosť. Počas kariéry sa pohyboval vo vodách free jazzu, avantgardy, be bopu a swingu. Všetky tieto skúsenosti momentálne plne využíva. Má svoj špecifický tón aj spôsob hry, čo predviedol aj na koncerte. Jeho hra je lyrická, melodická a zároveň nespútaná a novátorská. Hudobný jazyk je medzinárodný, ovplyvnený Európou, Brazíliou, Amerikou a vyjadrujúci sa v syntéze rôznych štýlov. Už na začiatku koncertu sa jasne určil smer, ktorým sa zoskupenie vyberie. Jasný otlačok vplyvu Enrica Ravu sa prejavil. Trúbkár nehrá beznádejné blúdenie po stupnici alebo po rozložených septakordoch (ako to často vidíme na "jazzových" koncertoch). Jeho štýl je založený na krátkych, melodických motívoch s ktorými pracuje, rozvíja ich a spája do väčších celkov. Raz hrá pomalú, takmer intímnu melódiu a náhle prejde do rýchlych pasáži, ktoré môžu pôsobiť až agresívne. Koncert (hlavne prvá polovica) bol plný kontrastov. Logické celky sa majstrovsky prelínali z plochami, ktoré inklinovali skoro k free jazzu. Dychové duo sa mnohokrát pustilo do improvizačných výletov, ale rytmická sekcia úporne držala rytmus, napríklad aj ostinátne. Raz sa diváci ocitli v spleti myšlienok jednotlivých nástrojov (čo mohlo vyznieť možno aj neprehľadne), inokedy publikum doslova uzemnili rockové bicie, s kontrabasovým groovom. Za povšimnutie stojí, že nešlo len o show Enrica Ravu. Mladý trombonista Gianluca Petrella, už rising star v časopise Dow Beat, predviedol svoje umenie a nemožno povedať, že by hral druhé husle.

Predstavili sa špičkový hudobníci, ktorí oplývali množstvom invencie, bez ktorej by sa koncert prakticky nemohol uskutočniť. Nezaznela ľahká dávka jazzu na dobrú noc, ale bola to taká ťažšia večera. Kto s tým nemal problém, zostal maximálne spokojný. Á propos, publikum v Porgy je vytrénované bezkonkurenčne.