Flautista a tenorsaxofonista James Moody nahral v roku 1958 už svoj druhý album po polročnom psychickom a fyzickom liečení v ústave v New Jersey. Bolo to bolestné obdobie a stálo ho aj veľa námahy aby dal dokopy svoj septet, zháňal angažmán pre kapelu a zorganizoval nahrávanie. Album sa svojim aranžérskym poňatím (jemné podohrávky pod melódiu, kontrapunktické pasáže, tutti spracovaný shout chorus a pod.) nesie vo west coastovom duchu. Tento pocit umocňuje aj jemný zvuk flauty a zvuk tenorsaxofónu pripomínajúci Zoot Simpsa alebo Phila Ursoa, aj keď treba podotknúť, že Moody je pevne zakotvený v „čiernej“ tradícii“. Na nahrávke sú Moodyho a McIntoshove originály a štandardy. Kapela (Johnny Coles – trúbka, Tom McIntosh – trombón, Musa Kaleem – barytónsaxofón, Gene Lee – klavír, John Latham – kontrabas a Clarence Johnston – bicie nástroje) bola zocvičená zo svojho týždenného angažmán v Chicagu a hrala vo veľkej pohode. Moody po nahrávaní vylial fľašu lacného vína, aby nezabudol na ústav v New Jersey.