Album, nesúci meno skladby od Neala Heftiho, je súčasťou cyklu šiestich nahrávok, ktoré kanadský klavirista Oscar Peterson realizoval v šesťdesiatych rokov minulého storočia na základe priateľstva s producentom a zvukovým inžinierom Georgom Brunner-Schwerom. Zaujímavou skutočnosťou je, že Oscar nehovoril nemecky a Georg po anglicky. Očividne si však rozumeli, čo sa odrazilo aj na nahrávke. Schwer spravil skoro perfektný zvuk a dokázal „zabezpečiť“ aj uvoľnenú a pohodovú atmosféru. Peterson sa často cítil frustrovaný nahrávaním v štúdiu. Ubíjala ho sterilná atmosféra a fakt, že zvukári „rozsadili“ kapelu ďaleko od seba, aby docielili stereo zvuk. Stratil sa však kontakt medzi muzikantmi a výsledkom bolo častokrát opatrné a energiu postrádajúce hranie. Peterson preto najradšej nahrával na koncertoch v nočných kluboch so všetkými ruchmi čo k tomu patria.
Schwer však pozval k sebe do domu Petersnovo trio, aby koncertne uňho doma uviedlo svoj repertoár. Na rozdiel od veľkej koncertnej sály, sa predstavenie odohralo v menšej miestnosti s obmedzeným a vybraným počtom poslucháčov – priateľov a takto sa zaručila uvoľnená neformálna atmosféra. Schwer dokonca nebol v hľadisku, ale „zhora“ zo štúdia nahrával koncert. Kapela hrá s optimizmom, chuťou a sviežou energiou. Tieto nahrávky sú pravdepodobne to najlepšie, čo Peterson kedy vydal.