Stanley Gayetzky ( 02.2.1927 - 06.6.1991) , známy pod umeleckým menom Stan Getz a prezývkou „The Sound“, bol a je slávny jazzový saxofónista. Pre jeho krásny, teplý a lyrický tón patrí k jedným z najvplynejších jazzových tenorsaxofónistov 20.storočia! Narodil sa vo Philadelfii v USA v rodine ukrajinských židovských emigrantov. Stan sa od detstva zaijímal o hru na hudobný nástroj, v škole sa usilovne a dobre učil a otec mu ako 13-ročnému kúpil saxofón. Hneď sa doň zamiloval a začal cvičiť osem hodín denne. Onedlho sa jeho jazzová kariéra rozbehla spoluprácou a členstvom v už slávnych orchestroch Stana Kentona, Jimmyho Dorseyho, Bennyho Goodmana a neskôr v orchestri Woodyho Hermana. V päťdesiatych rokoch bol už jedným z najznámejších sólistov a predstaviteľov “cool jazzu” a “west coast jazzu”. Hral s Horaceom Silverom, Oscarom Petersonom a Jimmym Smithom. V šesťdesiatych rokoch hral s Charliem Parkerom a potom aj s brazílskymi hviezdami Joäom Gilbertom a Antoniom Carlosom Jobimom. Práve táto spolupráca a tieto jeho jazzové nahrávky brazílskych rytmov odštartovali svetovú vlnu jazzovej bossa-novy. Neskôr hrával v menších formáciách, ale aktívne koncertoval a nahrával až do konca svojho života. Výpočet jeho hudobnej aj pedagogickej činnosti a spoluučinkovania s takmer všetkými najslávnejšími jazzovými hudobníkmi je neskutočný a obrovský. V roku 1986 bol uvedený do Jazzovej siene slávy. Celý život bojoval so závislosťou na alkohole a drogách – a v roku 1991 zomrel ako 64-ročný na rakovinu pečene.

Na tomto CD albume nahral Stan Getz (tenor sax), spolu s hosťom Laurindom Almeidom (gitara) a spoluhráčmi: Georgeom Duvivierom – kontrabas, Edisonom Machadom, Josem Soorezom, Davom Balleyom – bicie nástroje a Luizom Pargaom, Josem Paulom – perkusie. Skladby: Minina Moca (L.Antonio), Once Again (A.C.Jobim), Winter Moon (L.Almeida), Do What You Do, Do (L.Almeida), Samba Da Sahra (L.Almeida), Maracatu-Too (L.Almeida).

Paráda! Lahodný, podmanivý a jazzovo skvelý tenorsaxofón Stan Getza – a v podaní jeho formácie brazílske bossa-novy tak, ako vytvorili pred zhruba päťdesiatimi rokmi slávny nový jazzový žáner a tak, ako ich poznáme už ako jazzovú klasiku. Absolútne chápem, že tento prejav nadchol a ovplyvnil nespočetné množstvo jazzových hudobníkov – a nielen saxofónistov (tých, samozrejme predovšetkým!). Pri všetkej skromnosti sa musím priznať, že s týmto velikánom som sa (ako 22-ročný mladý trombónista) stretol na jednom pódiu – v roku 1966 na jazzovom festivale v belgickom Comblain La Tour. Hrali sme tu s našou kapelou Traditional Club Bratislava a koncert Stan Getz Quinteta sme počúvali pred našim vystúpením s otvorenými ústami. Ale aj ušami! Keď počujem Stan Getza, robím tak dodnes.