Po dvoch albumoch štandardov, ktoré mali priblížiť Monka širšiemu jazzovému publiku, usúdil Orrin Keepnews, producent Riverside Records, že dozrel čas na Monkov autorský album. Kedže Thelonious v minulosti často doplácal na nie najvhodnejších spoluhráčov, podmienkou nahrávania bolo získať tých najlepších. Sonny Rollins - tenorsaxofonista s výrazným tonom, derúci sa v tom čase medzi tenorovú elitu, Ernie Henry - mladý, ale skúsený altsaxofonista, sebavedomý majster dvoch paličiek Max Roach – bicie nástroje a samozrejme Oscar Pettiford - kontrabas. Všetci títo hudobníci sa pustili do zápasu s Monkovými kompozíciami. Výsledok ich práce určite stojí za viacnásobné vypočutie.

Krásna balada Pannonica, nazvaná po Monkovej priateľke a patrónke baronese Pannonice de Koenigswarter, Ba Lue Bolivar Ba Lues Are, tento jazykolam je odkazom na elegantný rezidenčný hotel Bolivar, kde bývala spomínaná Nica, či Brilliant Corners, titulná skladba s nepravidelnou stavbou a zmenami tempa. V jazze, tak ako vo všetkom, najlepšie veci vznikajú náhodne (ale náhoda žičí pripraveným) a také je aj čarovné použitie celesty v Pannonice, či veľkých kotlov v Bemsha Swingu. Jediným štandardom je I Surrender, Dear, ktoré vystrihol Monk sám. Nahrávanie sa neobyšlo bez ťažkostí, na Bemsha Swingu vymenil nespokojný Monk altku za trúbku Clarka Terryho a Oscara Pettiforda nahradil mladý objav Milesa Davisa, basista Paul Chambers. Našťastie na muzike to necítiť, zostáva Monkovsky priama, originálna a večná. Aj vďaka tejto reedícii.