John Wiliam Coltrane (23.9.1926, Severná Caroline USA – 17.7.1967 v NY, USA), známy aj pod prezývkou „Trane“, bol jedným z najvýznamnejších jazzových saxofónistov a jazzových skladateľov a je jedným z najvplyvnejších osobností moderného jazzu 20.storočia. Predstaviteľ žánrov bebop, free jazz, modálny jazz. Začínal sa učiť a hrať na lesný roh, neskôr na klarinet, a pretože ho stále viac zaujímal jazz, napokon prešiel k saxofónu. Rodinu, kde vyrastal postihli finančné problémy, a aj preto (1943) narukoval k námornictvu a začal hrať v námornej kapele. V roku 1946 začína študovať jazzovú teóriu a začína hrať a spolupracovať s významnými osobnosťami jazzu: ako člen big bandu Dizzy Gillespieho, neskôr dostal ponuku od Milesa Davisa a neskôr od Theloniusa Monka. Asi od roku 1955 však Coltrane bol už závislý na heroíne, čo výrazne ovplyvnilo jeho zdravie. Hral a nahrával s tými najvýznamnejšími jazzmanmi, nahral množstvo vynikajúcich albumov (...Kind Of Blue, Milestones, Giant Steps...). Vo veku 40 rokov žiaľ zomrel na rakovinu pečene.
John Maurice Hartman (3.7.1923 v Chicagu – 15.9.1983), americký jazzový spevák s krásnym sýtym a školeným barytónom, ktorý sa preslávil hlavne svojim prednesom pomalých balád. Začal spievať a hrať na klavíri už ako osemročný, vyštudoval hudobné gymnázium a chicagskú hudobnú akadémiu. Po 2. svetovej vojne (spieval ako vojak pre armádne podujatia) začal profesionálne spolupracovať ako člen big bandu Earla Hinesa, neskôr s Dizzym Gillespiem a potom s Errollom Garnerom a s Johnom Coltranom. Nahral množstvo nahrávok ako samostatné albumy, aj ako podklad napr. pre filmy Clinta Eastwooda. V 70-tych rokoch jeho kariéru negatívne ovplyvnil a obmedzil prílev rocku a Hartman sa orientoval na spievanie pre malé podujatia, aj keď sa snažil prispôsobiť svoj výraz a repertoár novému vkusu. No kvality jeho spevu ostali a v roku 1981 získal cenu Grammy ako najlepší mužský spevák. Zomrel v roku 1983 na rakovinu pľúc. Jeho kvalitný spev sa dožíva náležitého docenenia až po jeho smrti.
Na albume, ktorý nahral Coltrane s Hartmanom v roku 1963, spolu s klavíristom McCoy Tynerom, kontrabasistom Jimmym Garrisonom a bubeníkom Elvinom Jonesom, sú skladby: They Say It´s Wonderful (I.Berlin), Dedicated To You (S.Cahn), My One And Only Love (R.Mellin), Lush Life (B.Strayhorn), You Are Too Beautiful (R.Rogers), Autumn Serenade (S.Gallop).
Môj dojem: nádhera! Prekrásne balady z kategórie tých najlepších svetových štandardov, dostali zásluhou naozaj skvostného barytónu Johnnyho Hartmana a inteligentného a lyricky nevtieravého, ale presného a moderného tenorsaxofónu Johna Coltrana punc tej najvššej kvality. Je to zaujímavé, myslím, že tento album si musí podmaniť všetky kategórie poslucháčov – aj muzikantov : od lyrickej krásy pomalých balád, cez skvelú muzikalitu všetkých spoluhráčov, až po učebnicové lekcie najjemnejších technických, harmonických a hudobných pasáží. Nevadí, že sa opakujem : it´s wonderful !
