James Smith Oscar, „Jimmy Smith“ (nar. 8.12.1928 v Pensylvánii, USA – zomrel 8.2.2005 v Arizone, USA), bol jazzový hudobník, ktorý sa preslávil najmä ako jazzový hráč na elektrickom organe značky Hammond B3. Zároveň však preslávil aj tento v tom čase v jazze neobvyklý nástroj. Preto je Jimmy Smith uznávaný ako priekopník využitia Hammondu v jazze a vzorom pre nasledujúce generácie. Začínal ako klavírista, ale zvuk organu Wild Bill Davisa si ho navždy podmanil. Kúpil si organ, prenajal starý sklad v ktorom začal cvičiť a o rok-dva nato sa revolučne presadil nový zvuk jazzového prejavu a nového nástroja. Typickým pre Jimmyho Smitha bola bravúrna klávesová a improvizačná technika, ako aj vtedy úplná novinka: basové linky a figúry hrané nohami na spodnom pedálovom basovom manuáli. Na jazzovom nebi zažiarila nová hviezda: Jimmy Smith a jeho Hammond organ. Bol priekopníkom nového výrazu v jazzových žánroch: soul, hardbop, jazz-funk a jazz-fusion. Nahral neskutočné množstvo skladieb, albumov, podkladov pre muzikály a filmy, absolvoval obrovské množstvo koncertov po celom svete. Spolupracoval s tými najlepšími jazzovými inštrumentalistami a spevákmi. Jimmy Smith bol ocenený najvyššou cenou Jazz Avard Master.

Na tomto CD albume z roku 1964 nahral Jimmy Smith, spolu s big bandom Olivera Nelsona (ktorý bol aj aranžérom tohto albumu) skladby: „Sloughter On Tenth Avenue“ (R. Rodgers), ďalej v dvoch častiach titulnú skladbu „Who´s Afraid Of Virginia Woolf?“ (K.Knox), „John Broown´s Body“ (traditional), „Wiwes And Lovers“ (B. Bacharach), „Women Of The World“ (R. Ortolani), a „Bluesette“ (T.Thielemans).

Paráda! Z nahrávky na vás vyletí strhujúci Hammond Jimmyho Smitha, ktorý má v každom tóne „zabudovaný“ nekonečný swing a drive. A je jedno, či to je rýchla, pomalá skladba alebo aj ¾ rytmus Thielemansovej „Bluesette“. Výnimočný je bigbandový „podklad“, či skôr súzvuk vynikajúceho orchestra Olivera Nelsona, s ktorým Jimmy Smith dlhé roky hral (O.Nelson bol sám skvelý a brilantný trombónista, nad ktorého trombónovými sólami mi spadla sánka už pred 30-40 rokmi). Oliver Nelson dal celému albumu aj perfektné a moderné aranžmány. Je cítiť úžasnú zohratosť Jimmyho Smitha s týmto big bandom a s každým jeho sólistom. Môj dojem: zážitok najvyššieho kalibru!