Hugh Masekela (celým menom Hugh Ramopolo Masekela, narodený v 1939 neďaleko Johannesburgu) je africký hráč na krídlovku, spevák a zároveň je považovaný za jedného z významných priekopníkov jazzu a worl-music Južnej Afriky. Počas života zažil množstvo strastiplných zážitkov, dokonca musel utekať zo svojej krajiny, keď mu miestne komando zavraždilo manželku a priateľov. Návrat do vlasti mu bol umožnený až po ukončení rasovej diskriminácie. Po oslobodení krajiny zorganizoval úspešné turné po Južnej Afrike. Od roku 1964 nahral vyše dvadsať albumov a spolupracoval s takými menami ako: Louis Armstong, Harry Belafonte, Yehudi Menuhin, Dizzy Gillespie, či Bob Marley.

Na koncerte sa hralo v zložení: Hugh Masekela - krídlovka a spev, Cameron Warren - gitara, Abednigo Sibongiseni Zulu - basgitara, Lee-Roy Sauls - bicie nástroje, Randal Skippers – klávesy a Francis Manneh Fuster - perkusie. Hughova hudba čerpá z množstva prvkov a je ovplyvnená hlavne etnikom jeho rodného kraja. Či už sú to jednoduché ľudové piesne, ktoré sa pospevujú na ulici, náboženské piesne alebo aj piesne politického odporu. Keď sa toto všetko stretne s jazzom, vznikne hudba Hugha Masekelu. Publikum dostalo energetickú bombu v spojení hlavne s funky a fusion. Priraďme si prvotriednych hudobníkov a dostaneme zážitok, vrchol piatkového večera na Inntöne 2010.

Ústrednou postavou bol samozrejme Hugh Masekela. Tento postarší pán sa postaral o to, že publikum nemalo možnosť skĺznuť do stereotypu alebo unudene sedieť na mieste. Jeho neustále rytmické pohyby boli stredobodom záujmu divákov a aj fotografov, hlavne keď zobral do rúk nejaký perkusívny nástroj. Bol to živel na pódiu. Zaujímavosťou boli nečakaní hostia: "MUKA-Kids", ktorí sa pridali na posledné skladby. Tento mládežnícky zbor z Južnej Afriky spoznal v Passau Masekela v predvečer vystúpenia (Muka kids vystupovali až na nasledujúci deň) a bol prizvaný na pódium. Táto nečakaná vsuvka mala u publika veľký úspech, lebo africké deti pôsobili naozaj očarujúco. Celé vystúpenie trvalo spolu takmer dve hodiny.

Hudba afrického pioniera jazzu a world-music nie je po teoretickej stránke ničím výnimočná. V jeho hre počuť množstvo veľkých svetových mien a bez výčitiek svedomia by som vystúpenie mohol definovať ako eklekticizmus. Ale Hugh Masekela tomu všetkému dáva inú príchuť. Hudba sa v tomto prípade len stáva prostriedkom k posolstvu o situácii v Južnej Afrike, prostriedkom k politickému boju proti zlým podmienkam v jeho krajine a prostriedkom k zúfalému výkriku do sveta. Táto pridaná hodnota je dôsledkom, že tento projekt zostane v mysli aj po skončení koncertu, či celého festivalu.