V závere programu sobotňajšieho dňa na festivale Inntöne sa udiala dramaturgická zmena. Namiesto sľubovaného Donald Smith Trio vystúpil na pódium Frank Lacy Quartet. Hralo sa v zložení Frank Lacy – pozauna a spev, Martin Reiter - klavír, Wolfram Derschmidt – kontrabas a Dušan Novakov - bicie nástroje.
Frank Ku-Umba Lacy je americký jazzový pozaunista, narodený v roku 1958 v Texase. Okrem tuby, eufónia a pozauny vyštudoval aj fyziku na univerzite v Texase. Ctižiadostivý Lacy pokračoval štúdiom na Berklee College of Music, kde dokončil kompozíciu a okrem toho do roku 1986 navštevoval v Texase muzikológiu a dejiny. V rokoch 1988 až 1990 spolupracoval s Artom Blakeym a jeho projektom Jazz Messengers.

Jeho hra vychádza z tradičných jazzových smerov, ktoré sa vyvíjali približne medzi rokmi 1930 a 1960 (od swingu až po free jazz). Má svoj charakteristický prejav, hrá vždy naplno, s drsnou melodikou. Na koncerte nepracoval skoro vôbec s dynamikou, čo mi dosť vadilo. Mnohokrát aj v pomalších skladbách, baladách na poslucháča pustil silné, možno až nevkusné sólo. Zazneli dve kompozície od Lacyho a ďalšie, mainstreamovo ladené veci. Celé kvarteto aj napriek do istej miery improvizovanému vystúpeniu zahralo kvalitne. Paradoxom bolo, že vždy s nástupom Lacyho, asi najväčšej hviezdy na pódiu, som mal dojem, že to nejako upadlo. Tomuto pánovi som neprišiel na chuť.