Tento album nie je (a ani nechce byť) profilovým albumom niektorého „nosného“ jazzového giganta a jeho spoluhráčov, ale nahrávka je spoločné pole, na ktorom sa stretlo hneď sedem obrov: Stan Getz – tenorsaxofón, Gerry Mulligan – barytónsaxofón, Harry Edison – trúbka, Oscar Peterson – klavír, Herb Ellis – gitara, Ray Brown – kontrabas a Louis Bellson – bicie nástroje. V skladbách slávnych štandardov : Chocolate Sundae (spoločná), When Your Lover Has Gone (Swan), Candy (David - Kramer), Lush Life (Strayhorn), Lullaby Of The Leaves (Young), Makin´ Whoopee (Kahn), It Never Entered My Mind (Rodgers), Woodyn´You (Gillespie), ktoré nahrali v roku 1958 a ktoré pre tento „jammový“ projekt zaranžoval Gerry Mulligan, dýcha na poslucháča odkaz neskorého swingu, raného bebopu a aj coolu. Všetci sólisti ale bravúrne a s nadhľadom predstavujú to, čo je pre nich výrazovo samozrejmé a spoločné - SWING !

Pri tomto CD je ťažko – a je asi aj nepotrebné písať jednotlivé životopisy tu hrajúcich jazzmanov. Každý z nich totiž predstavuje samostatnú knihu dejín svetového jazzu, ktoré asi dobre poznáme (alebo by sme mali poznať...). Mňa osobne absolútne fascinuje každý z nich, každý pre čosi iné – svoje. Ale stále krútim hlavou (a asi krútiť ani nikdy neprestanem) nad neuveriteľným a neviem prečo, ale nenapodobiteľným americkým swingom. Viem, hovoriť o zimomriavkach a pocitoch až tranzu, vyvolaných týmito jazzovými obrami je už asi neobjavné. Ale nepomôžem si – je to tak!