Sobotňajší večer na festivale Jazznica začalo trio pochádzajúce od nášho východného suseda. Z Ukrajiny pricestovala Nataliya Lebedeva - klavír, Alik Fantajev - bicie nástroje a Konstantin Iónenko - kontrabas. Predstavili vlastné kompozície, hlavne z Nataliynho pera. Prevládali energické veci, v rýchlych tempách, v ktorých som sa ojedinele stratil, lebo bolo veľmi ťažké sledovať všetky aspekty hry. Skladby mali jednoduchý, nosný motív, ktorý sa varioval (transponoval, rytmicky upravoval). Celé trio sa bavilo a často sa doslova vyhralo s rytmami. V obľube boli aj tématické modulačné sekvencie, ktoré klaviristka bezchybne ovláda, obzvlášť v rýchlych tempách. Každá vec bola dômyselne premyslená a štýlovo mi toto ukrajinské trio miestami pripomínalo Hiromi a jej zoskupenie.

Čo mi ale vadilo bol v prvom rade celkový zvuk. Všetci hráči sa zlievali dokopy, čím sa strácala zrozumiteľnosť. Akustika kostola v tomto prípade nepomohla, keďže čiernou ovcou bol bubeník, ktorý svojou naozaj hlasnou hrou urobil zvukárovi vrásky na čele. Až natoľko, že nakoniec bicie neboli ozvučené skoro vôbec. Na druhej strane, príjemným prekvapením bolo zistenie, že hráči majú vrúcny vzťah k Slovensku. Táto skutočnosť sa pretavila aj do skladateľskej činnosti a jednu svoju kompozíciu nazvali "Tatranský čaj" (po skúsenosti s týmto naším aperitívom). Vtipnú príhodu nám prišla po poľsky porozprávať ich manažérka. Celkovo to bol vydarený, možno trochu stereotypný koncert, pri ktorom ma najviac zaujali pomalšie, precítené časti. Rýchlejšie veci sa bohužiaľ stratili v akustickom chaose.