V podstate to mal byť len ďaľší radový album. V roku 1961 bol Bill Evans etablovaný klavírista, obľúbený tak u kritiky ako u jazzového publika. Spolutvorca cooljazzu, prirodzene sa pohybujúci aj v modálnych jazzových vodách, dokázal ich ponúknuť širokému jazzovému poslucháčstvu, pre ktoré boli modálne experimenty Milesa Davisa alebo Johna Coltranea ťažšie stráviteľné. Využijúc dvojtýždňové angažmán Evansovho tria v obľúbenom jazzovom klube Vanguard, rozhodol sa Orrin Keepnews, producent nahrávacej spoločnosti Riverside Records zrealizovať tzv. live album uvedeného tria.

Voľba padla na nedeľu, 25. júna 1961. Okrem krátkeho výpadku prúdu na začiatku nahrávania, všetko prebehlo vynikajúco. Trio hralo fantasticky, interakcia medzi hudobníkmi bola úžasná a zo zvoleného programu vyše tucta skladieb bolo možné ľahko vyberať. Všetko sa zmenilo o desať dní. Nočná automobilová havária, pri ktorej zahynul kontrabasový pilier tria, mladý Scott La Faro, ukončila existenciu Evansovho tria v tej podobe, ktorá ho preslávila a z radového albumu sa stal memoriál Scott La Faru. Hlboko otrasený stratou kongeniálneho spoluhráča a spolutvorcu zvuku tria, Bill Evans vybral skladby s basovými sólami a dve kompozície Scott La Faru. Dominuje dych vyrážajuca Gloria´ s Step,ďalej sa trio pohráva so štandardami My Man´s Gone Now, Davisovým Solar, muzikálovou Alice in Wonderland, Porterovou All Of You a uzatvára ďaľšia kompozícia Scott La Faru - Jade Visions. Čo dodať, čo skladba, to perla. Treba vypočuť.