Louis Daniel Armstrong (4.8.1901 v New Orleanse – 6.7.1971 v New Yorku), známy aj pod menami Satchmo ( Satchelmouth, „veľkoústy“), alebo Pops („Tato“ veľkej jazzovej rodiny), alebo King of Jazz - bol a je legendárny a kultový americký jazzový trúbkár, spevák a skladateľ, ktorý ako prvý jazzový hudobník dosiahol uznanie na celom svete a zaslúžil sa o celosvetový záujem a uznanie jazzu ako koncertného hudobného umenia!

Narodil sa v New Orleanse, kde ako dieťa chodil počúvať vtedy slávny černošský dixieland Kinga Olivera. Keď mal 6 rokov, naučil sa v orchestri polepšovne hrať na kornete a čítať noty. V roku 1917 ho pozval do svojho orchestra trombónista Kid Ory a v roku 1921 práve jeho idol King Oliver - ako svojho druhého kornetistu. V roku 1924 odišiel do New Yorku do slávneho černošského orchestra Fletchera Hendersona. Neskôr hral v Chicagu a v New Yorku s viacerými big bandami, ale hlavne už so svojim vlastným orchestrom Hot Five / Hot Seven. Ako geniálny hráč na trúbke a spevák bol priekopníkom vlastného nadčasového - dixielandovo–swingového výrazového štýlu a jazzového scatového spevu, ktorý si dodnes preberajú celé generácie jazzových hudobníkov (napr. aj Wynton Marsalis) a aj jazzových spevákov. Od roku 1944 až do svojej smrti hral, nahrával a koncertoval po celom svete so svojim malým a vynikajúcim orchestrom Louis Armstrong and his All Stars.

Práve s týmto legendárnym orchestrom nahral Louis Armstrong aj tento album „New Orleans Nights“, v ktorom hrajú: Louis Armstrong – trúbka a spev; Barney Bigard – klarinet; Jack Teagarden, resp. „Trummy“ Young – trombón; Bud Freeman – tenorsax; Earl Hines, resp. Billy Kyle – klavír; Arwell Shaw – kontrabas; Cozy Cole, resp. Kenny John – bicie nástroje. Na albume sú skladby : Panama (W.Tyers), zmes „New Orleans Function“ , Struttin´ With Some Barbecue (L.Armstrong), Basin Street Blues (S.Wiliams), My Bucket´s Got A Whole In It (C.Wiliams), Bugle Call Rag (J.Peltis).

Klasický jazz – časovo a teoreticky je to obdobie dixielandu a raného swingu. Ale časové osi, historické súvislosti, žánrové priečinky a zaraďovanie jazzu do „správnych“ škatuliek nie sú mojím koníčkom. Jazz milujem ako celý strom – s jeho koreňmi, kmeňom, konármi a tisícami výhonkov. A každá časť je krásna a zaujímavá a má mi čo povedať. Niekto Louisa Armstronga zaradil a odložil ako muzeálnu figurínu, ktorú už nehodno oprašovať a brať vážne. Omyl! Isto sú dnes iné kritériá pre techniku hry na hudobné nástroje, harmonické postupy a analýzy skladieb a ďalšie atribúty hudobnej produkcie, ale na jazze je prvoradé a rozhodujúce práve to čaro osobnej momentálnej invencie, nadšenia, cítenia a sily živého hudobníka. Práve preto je jazz večný – a to sa týka tak klasického ako aj moderného jazzu. Preto Louis Armstrong, Jack Teagarden, Barney Bigard a ostatní z All Stars vyrážajú dych znova a stále !