Jazzové dianie na Slovensku prináša v novom školskom roku piatu sériu pravidelných koncertov v divadle Aréna, opäť pod dramaturgickou taktovkou Martina Valihoru. Jej septembrové vydanie predstavilo divákom unikátny projekt. Oskar Rózsa Partnership unlimited sa síce neobjavuje na pódiu po prvý krát (premiéra na minuloročných Bratislavských jazzových dňoch), teraz však prichádza v novom šate.

Hudba všestranného hudobníka, dirigenta, skladateľa a multiinštrumentalistu Oskara Rózsu zastáva v slovenskej hudbe, najmä v nonartificiálnej, neobyčajné miesto. Vyznačuje sa schopnosťou spájať prvky rôznych hudobných žánrov a štýlov nielen v jazzovej oblasti. Výsledkom je premyslená tektonická výstavba kompozícií, predpísané party hráčov, silné gradácie, práca s agogikou, ... Na túto prácu má Oskar Rózsa vopred vybraných slovenských a českých jazzových hudobníkov: Eugen Vizvári – klávesové nástroje, Martin Valihora – bicie nástroje, Ondrej Krajňák – klavír, Ondřej Štveráček – tenor saxofón, Miroslav Hloucal – trúbka a krídlovka, Radovan Tariška – alt a sopránsaxofón a samozrejme hlavný protagonista koncertu Oskar Rózsa – basgitara.

Atmosféra štvrtkového koncertu bola o niečo výnimočnejšia ako obvykle. Oskar Rózsa si vybral tento koncert na nahrávanie debutového albumu svojho Partnership unlimited. A musím skonštatovať, že sa formácia nijakým spôsobom necítila zviazaná. Úvod koncertu a introdukcia Ondreja Krajňáka na klavíri (skladba Autumn Ticket To Moscow) vtiahla poslucháčov do deja. Kolorit patrí k dôležitým atribútom hudby, pričom viaczvučné akordy majú veľakrát zvukovú funkciu. Oskar Rózsa často používa ostinátny bas - vyvolávajúc veľké napätie. Aj harmónia dychových nástrojov sa stále viac zahusťuje, čím vznikajú clustre. Dychové trio tvorí kompaktný celok a každý hudobník je výnimočný svojou hrou, čo sa odráža na sólach. Kontrast v hudbe je zárukou rôznorodosti hudby.

Aj v ďalších skladbách, napríklad: Mount Ever Rest alebo v pôvodne scénickej hudbe mohli diváci hlbšie preniknúť do tajov Oskarovej hudby. Avšak aj taký slovenský hudobný velikán akým je Oskar Rózsa, sa ťažko vyhne muzikantskému stereotypu, ktorý sa v tomto prípade prejavil na dlhých plochách sólových pasáží a skladby mohli pôsobiť na divákov rozvláčne. Našťastie dramaturgia bola zostavená dôkladne, zhruba v polovici koncertu prišli na rad skladby z dielne Ondřeja Štveráčka a Eugena Vizváriho. Publikum ožilo, unisoná dychových nástrojov či spoločné frázovanie v up tempách ma nechali sedieť v úžase. Takisto fusion z pera Eugena Vizváriho posunul koncert do inej roviny.

Záver koncertu ako inak, zvykne patriť pop-jazzovejším témam aby boli uspokojení aj menej nároční diváci. Tak tomu bolo v poslednej skladbe The Battering (v preklade baranidlo) alebo v prídavku s názvom Pustovník, ktorý si diváci vytlieskali. Príjemná balada, ľúbivé harmónie a pop-jazz tak dali skvelú bodku za prvým koncertom už piatej sezóny T-mobile jazz v divadle Aréna.