Kenneth Earl „Kenny“ Burrell (nar.31.7.1931 v Detroite, USA), je významný a legendárny americký jazzový gitarista a nesporne patrí k pomníkom jazzovej gitary ako boli napr. Charlie Christian, Django Reinhardt, Wes Montgomery a ďalší. Patrí k predstaviteľom jazzovej gitarovej hry v bebope, hardbope aj v blues. Spôsob jeho hry je dodnes vzorom mnohých jazzových gitaristov. Je považovaný za objavného tvorcu komorného zvuku tria: gitara, kontrabas a bicie - bez klavíra, kde gitara zvláda úlohu melodického, aj harmonického nástroja.
Narodil sa v Detroite v hudobníckej rodine, ako 12-ročný sa začal vážne učiť na gitare. Už počas štúdií na univerzite dostal možnosť nahrávať s Dizzy Gillespiem a neskôr aj s Oscarom Petersonom. Po dokončení štúdií sa presťahoval do NY a začal svoju nesmierne bohatú hudobnú činnosť a spoluprácu s mnohými a mnohými významnými jazzovými hudobníkmi. Bol uznávaný a populárny aj za svoju jazzovú pedagogickú činnosť (s D.Ellingtonom) v Japonsku a Veľkej Británii. Bol uznávaný aj hudobnými kritikmi, ktorí ho nominovali ako najlepšieho svetového jazzového gitaristu (Down Beat 1968,69,70,71) a v roku 2005 bol odmený aj cenou NEA Jazz Master Fellowship.
Na tomto albume počúvame live nahrávky z roku 1959 z klubu Village Vanguard v New Yorku, v ktorých hrá Kenny Burrel – gitara, vo svojom triu spolu s Richardom Davisom – kontrabas a Royom Haynesom – bicie, v skladbách : „All Night Long“ (K.Burrell), „Will You Still Be Mine (M.Dennis), I´m A Fool To Want You (F.Sinatra-J.Wolf), „Trio“ (Erroll Garner), „Broadway“ (B.Byrd), „Soft Winds (B.Goodman), „Just A-Sittin´ And A-Rockin´“ (D.Ellington), Well, You Needn´t“ (Th.Monk).
Tak toto je parádna jazzová mainstreamová „klasika“, ktorá mňa aj v takomto prevedení veľmi fascinuje. Zaujímavé, ako sú tie jazzové štandardy naozaj večne zelené a nemôžu sa nikdy zunovať. Samozrejme, že v tomto prípade je veľmi dôležité pripomenúť, že ich hrajú (rok 1959 !) také americké jazzové esá ako boli: Kenny Burrell, Richard Davis a Ray Haynes! Títo páni nemusia nikoho presviedčať – stačí len pokorne počúvať ten ich swing, timing, inteligenciu hry v chórusoch a aj v sólach! Táto nahrávka je veľmi dobre urobená aj po technickej stránke – „live“ prostredie jazzového klubu je cítiť len jemne v pozadí, a zvuk tria je nerušený a nasnímaný skoro ako v štúdiu. Jasné, že keby som ja sedel v tom klube ako hosť, tiež by som skoro ani nedýchal – len počúval a počúval ... !
