Astrud Gilberto, rod.Weinert, ( nar. 29.3.1940 v Bahii, v Brazílii), je brazílska speváčka, preslávená interpretáciou skladieb brazílskych rytmov samby a bossa-novy - a ich fúziou s americkým jazzom. Jej matka bola Brazílčanka a otec Nemec. Žila s rodinou v brazílskej Bahii, neskôr sa presťahovali do Ria de Janeira, kde sa v roku 1959 vydala za slávneho brazílskeho hudobníka a skladateľa Joäo Gilberta. V roku 1963 spolu emigrovali do USA, kde významne spolupracovali najmä so Stan Getzom, s ktorým naspievala mnohé albumy a absolvovala množstvo koncertov. Z tohto obdobia pochádzajú aj jej najznámejšie hity „The Girl From Ipanema“ (za ktorú bola aj neskôr odmenená cenou Grammy Award), „The Shadows Of Your Smile“, „Fly Me To The Moon“, „It Might As Well Be Spring“, „Love Story“, Day By Day“ – a mnohé ďalšie, napospol pochádzajúce z tvorivej dielne Joäo Gilberto - Stan Getz / Antonio Carlos Jobim. Napriek veľkej popularite, ktorú Astrud Gilberto získala, sa spevu nikdy nevenovala profesionálne.

Tento album nahrala a naspievala Astrud Gilberto v Kalifornii v roku 1965 spolu s orchestrom v zložení: Milt Bernhart - trombón, Joäo Donato – klavír, Antonio C. Jobim – gitara a spev, Joe Mondragon – kontrabas, Bud Shank – flauta aaltsaxofón, Stu Wiliamson – trúbka + sekcia sláčikových nástrojov. Skladby: „Once I Loved“ (A.C.Jobim); „Aqua De Beber“ (A.C.Jobim); „Meditation“ (A.C.Jobim); „And Roses And Roses“ (J.Gilberto); „O Morro“ (A.C.Jobim); „How Intensive“ (A.C.Jobim); „Dindi“ (A.C.Jobim); „Photograph“ (A.C.Jobim); „Dreamer“ (A.C.Jobim); „So Finha De Ser Com Voce“ (A.C.Jobim); „All That´s Left Is To Say Goodbye“ (A.C.Jobim).

V tejto predstavovanej sérii - edícii spoločnosti Verve, recenzujem druhý album brazílskej speváčky Astrud Gilberto. V nahrávke sa tiež nachádzajú známe, aj menej známe štandardy jazzovej bossa - novy, ktoré Astrud naspievala s trochu inak, možno o niečo populárnejšie, koncipovaným zvukom inak výborného orchestra. Spev je oproti prvému albumu istejší a intonuje bez väčších problémov. Tu je namieste zopakovať, že napriek dosť monotónnemu a technicky obmedzenému spevu Astrud Gilberto, ktorá spev nikdy neštudovala, ani sa ním profesionálne neživila, vyžaruje zo všetkých jej nahrávok podmanivý prejav, výraz a nálada, typická pre až kultovú fúziu brazílskej bossa - novy s jazzom.