Veľmi dobre si pamätám časy, keď poľský jazz dominoval strednej a východnej Európe a mená ako Michal Urbaniak, Ursula Dzudziak, Tomasz Stanko alebo Zbigniew Namyslovski vypredávali haly, napĺňali jazzové festivaly a prinášali nášmu jazzovému poslucháčovi množstvo výbornej, aktuálnej hudby na svetovej úrovni. To, že časom pozícia poľského jazzu nezoslabla, dokazujú výkony mladšej generácie poľských jazzmanov, odchovancov jazzových oddelení domácich konzervatórií a vysokých škôl. Do tejto kategórie patrí aj talentovaná a charizmatická plavovláska Aga Zaryan.
Dnes 34-ročná speváčka sa sama radí do tradície reprezentovanej menami ako Shirley
Horn, Carmen Mc Rae, či pop-jazzová Joni Mitchell. Narodená vo Varšave, našla výraznú podporu u svojich rodičov. Otec, klasický klavírista a matka, učiteľka angličtiny a autorka, s ňou precestovali kus Európy (časť základnej školy absolvovala v Manchestri) a ju zoznámili so širokým spektrom hudby od Stevie Wondera, Jimi Hendrixa, Beatles až po Weather Report a Milesa Davisa. Jazzový spev Elly Fitzgerald definitívne utvrdil jej rozhodnutie stať sa jazzovou speváčkou. Po štúdiu na strednej hudobnej škole Fryderyka Chopina si doplnila vzdelanie na jazzových workshopoch v Spojených štátoch a v roku 2002 debutovala s albumom „My Lullaby“. Odvtedy ich vydala
niekoľko a za album „Beauty is Dying“ s textami poľských básnikov z Varšavského povstania dostala najvyššiu cenu poľského hudobného priemyslu - Cenu Fryderika Chopina. Štvrtý štúdiový album Looking Walking Beying zožal veľký úspech na medzinárodnej scéne so zvukom nie nepodobným akustickejšiemu Pat Metheny Bandu.
Na Bratislavské jazzové dni 2010 si priviedla doprovodnú kapelu zloženú z popredných poľských hudobníkov, obohatenú o vynikajúceho mladého českého gitaristu, absolventa Berklee College of Music, Davida Dorůžku a amerického perkusionistu Munyunga Jacksona. Klavírista a aranžér Michal Tokaj je rovesník Agy Zaryan, absolvent Katowickej
Akadémie jazzovej a populárnej hudby a zberateľ cien z rôznych jazzových súťaží a prehliadok. Michal je skúseným hudobníkom, ktorý spolupracoval s celou plejádou poľských a svetových jazzmanov.
Kontrabasista Michal Baranski za svojím kolegom nijako nezaostáva. Tiež je absolventom Akadémie hudby v Katowiciach a množstvom ocenení a šírkou spolupráce sa mu úplne vyrovná.
Hráč na bicie nástroje Lukasz Zyta, absolvent Hudobnej školy Artura Rubinsteina v Bydgoszti patrí k špičkovým poľským bubeníkom a často pôsobí aj na českej jazzovej scéne, kde je vyhľadávaným sidemanom.
A teraz konečne ku koncertu, ktorý bol jednoznačne vynikajúci.
Dobre ozvučená kapela, snáď len Davidova gitara bola zo začiatku miestami trochu utopená, nechala dokonale vyniknúť speváčkin zamatový, jemne zastretý hlas a vláčne frázovanie. V nie jednoduchých, ale poslucháčsky príťažlivých kompozíciach Michala Tokaja alebo takmer alternatívne rockovo znejúcich kompozíciach Davida Dorůžku sa Aga pohybovala s obdivuhodnou ľahkosťou a jej presnú intonáciu možno jedine obdivovať. Kĺzala po komplikovaných melódiách ako po horskej dráhe s pokojom skúseného pilota. Veľmi zaujímavo vyznela kombinácia a kontrast chladnejšej severskej harmónie s teplým rytmickým pradivom perkusií, s ktorými Munyunga Jackson skutočne
čaroval. Zvuk kapely výborne dotvárala zastretá, sem tam trochu vybudená Davidova gibsonka, ktorú striedal s elektrickou klasikou s nylonovými strunami. Klavírne a basové sóla len potvrdzovali povesť ich realizátorov a udržiavali to správne jazzové napätie.
Na záver sa Aga Zaryan zavďačila preplnenej sále PKO cover verziou legendárneho hitu Leonarda Cohena Suzanne a spočiatku zdráhavé publikum si ho dospievalo s ňou. Dokonca aj slušne frázovalo. Skutočne veľmi vydarený koncert, ktorý sa musel páčiť tak ortodoxnému jazzmanovi ako aj menej vyhranenému poslucháčovi.
