Krásne vystúpenie! Všetko nadmieru čisté a pravé. Škoda len dramaturgie večera, mladý Troy Andrews vyšponoval emočnú citlivosť a decibelmi prevetral bubienky tak, že nám viacerým chvíľu trvalo, než sme sa na intímny spirituálny charakter decentného vystúpenia Lizz Wright dokázali preladiť.

Lizz (*1980) nám predviedla nádherný prírodný hlas, jasný aj zastrený, drsný aj jemný. Jeho hlbokou polohou, zamatovým sfarbením a frázovaním mi táto dcéra farára z Georgie mimovoľne pripomenula Tracy Chapman. Vo vyšších polohách a s výzorom vznešenej gospellovej divy však mala blízko aj k Dionne Warwick. Zvuku jej štvorčlennej akusticky znejúcej kapely dominoval klasický organ Hammond, ktorý tentoraz organizátori doviezli až z Maďarska.

Lizz spievala krásne, klasicky vystavané balady a gospelly, ktoré v jej podaní zneli prekvapujúco novo a objavne. Jej tohtoročný najnovší album Fellowship (Verve) má výborné recenzie, v ktorých sa rovnako konštatuje fakt objavnosti. Je zaujímavé, že recenzenti pripomínajú, aké krásne sú aj jej predchádzajúce albumy. Čo viac dodať? Ako opísať krásu modrej oblohy? Táto mladá noblesná dáma je tiež takou oblohou, prírodným živlom.

Myslím, že sme tu mali ozajstnú perlu, a neviem, či sme si to stihli dôsledne všimnúť. Ak niečo nepokazí, čaká ju s jej hlasom a zvláštnym typom osobnosti famózna kariéra. Držme jej palce, aby ju bohato a zmysluplne naplnila.