Kdeže sú tie časy, keď veľké orchestre rástli ako huby po daždi a mesto bez vlastného bigbandu nič neznamenalo. No v tých časoch má korene legendárny Orchester Gustava Broma, pamätník doby vzniku bigbandov, ich rozkvetu a najväčšej slávy, pozvoľného úpadku aj ich nesmelej renesancie.
Orchester založil kapelník Gustav Brom v roku 1940. Táto mimoriadna postava vytvorila za železnou oponou orchester s veľkým O, ktorý koncom šesťdesiatych rokov bežne bodoval v americkom mienkotvornom jazzovom časopise Down Beat, vyhrával ankety kritikov európskeho Jazz Fóra a jeho sólisti sa umiestňovali medzi špičkovými inštrumentalistami v rôznych anketách týchto
časopisov. Udržal vysokú úroveň tohoto orchestra po celý svoj život a po jeho odchode do jazzového neba v roku 1995 prevzal vedenie slovenský dirigent Vladimír Valovič, zocelený skúsenosťami pri vedení bývalého Big bandu Slovenského rozhlasu. V súčasnosti v orchestri pôsobia hudobníci z Čiech a aj zo Slovenska, kapelníkom je trúbkár Juraj Bartoš, výrazná postava slovenského jazzu aj vážnej hudby a tak je v dobe nadnárodných koncernov vlastne nadnárodným telesom, spájajúcim bývalých členov federácie.
Na úvodnom koncerte tretieho dňa BJD 2010 sa predstavil v zložení Juraj Bartoš – trúbka a krídlovka, kapelník; Ondrej Juraši, Lukáš Koudelka,
Miroslav Hloucal – trúbky a krídlovky; Petr Hnětkovský, Přemek Tomšíček, Svatopluk Košvanec, Michal Motýľ - trombóny; Radovan Tariška, Rostislav Fraš, Ondřej Štveráček, Rudolf Březina, Miroslav Poprádi - saxofóny; Kamil Slezák - bicie nástroje; Tomáš Baroš - kontrabas; Klaudius Kováč - klavír a Vladimír Valovič – dirigent.
Jediný predstaviteľ veľkokapelového jazzu na festivale sa predstavil vo výbornej forme. Kompozície, či to bola známa Straight No Chaser amerického pioniera jazzovej avantgardy päťdesiatych rokov Theloniousa Monka alebo skladby členov orchestra, napríklad Blues Lee altsaxofonistu Rada Tarišku v aranžmáne Miroslava Hloucala
alebo Free pop trombónistu a aranžéra Michala Motýľa, poskytli dostatok priestoru prakticky všetkým sólistom. Bolo zaujímavé sledovať prístup k improvizácii“ mladých levov“ Tarišku a Štveráčka a „starého harcovníka“´Ruda Březinu, trombónovej legendy Svatopluka Košvanca,(to je jeden z tých, čo bodovali v Down Beate), a mladšieho Michala Motýľa. Bolo nemožné neobdivovať dokonale vystavané krídlovkové sólo Juraja Bartoša v pomalej balade Goodbye, či tie najvyššie tóny, čo s istotou nasadzoval trúbkár Ondrej Juraši.
S obdivuhodným ťahom hrala rytmika, funkčne striedmy v doprovodoch a dravý v sólach , klavírista Klaudius Kováč, neúnavný
basista Tomáš Baroš a dynamický bubeník, ktorý svoje sólo zahral dlaňami - Kamil Slezák. Vlado Valovič dirigoval s istotou a tešil sa z každej vydarenej improvizácie.
Sviatok veľkokapelového jazzu trval v Bratislave niečo vyše poltucta skladieb (kvôli tradičnej nedeľnej časovej tiesni orchester nemohol pridávať), mohol aj viac, ale zaplať Pán Boh aj za to.
