Tak tento kúsok sa dramaturgii tohtoročných Bratislavských jazzových dní skutočne vydaril. Napriek môjmu úprimnému záujmu o súčasný jazz mi meno Christian Scott veľa nehovorilo. O to väčšie prekvapenie ma čakalo na koncerte. Talentovaný trúbkár s cielene pestovaným imidžom „mladého rozhnevaného muža„ to na publikum vybalil naplno.

Rodák z ťažko nepriazňou počasia skúšaného New Orleans, ročník 1983, sa jazzovej hudbe venuje od svojich raných teenagerských rokov. Pod vplyvom svojho strýka Donalda Harrisona,Jr. sa začal vážne zaoberať hrou na trúbku, (jednou z prvých úloh, ktorú mu strýko dal, bolo transkribovať a naučiť sa sólo vynikajúceho trúbkára Clifforda Browna v jazzovej klasike Donna Lee). Po splnení úlohy ako pätnásťročný začal vystupovať so strýkovou kapelou. Počas stredoškolských rokov exceloval v jazzovom programe neworleanského The Center of Creative Arts a logickým pokračovaním bol odchod na Berklee School of Music, kde za tri roky absolvoval päťročné štúdium profesionálneho hudobníka so zameraním na filmovú hudbu. A to stihol popri koncertovaní so strýkovým bandom, vlastnou kapelou a komponovaním a produkovaním svojho prvého CD.
Jeho úspech a rozrastajúci sa fan klub pritiahli pozornosť renomovanej jazzovej spoločnosti Concord Records, pre ktorú od roku 2005 nahral štyri kritikou vysoko hodnotené albumy, Rewind That z roku 2006 - nominácia na cenu Grammy, Anthem z roku 2007 - hudobné vyjadrenie sa k sociálnym a politickým problémom, ktoré nasledovali po hurikáne Katrina, Live at Newport 2008 a zatiaľ posledný, tohtoročnýYesterday You Said Tomorrow. Kompozície z tohoto albumu tvorili aj väčšinu koncertného repertoáru, ktorý predstavil so svojím súborom v Bratislave.

Na pódium Spoločenskej sály PKO (kto vie, či nie naposledy), priviedol kvinteto v obsadení Christian Scott - trúbka, Matthew Stevens - gitara, Lawrence Fields - klavír, Kristopher Funn - kontrabas a Jamire Williams - bicie nástroje. Výborne zohratá kapela, ktorá je momentálne na šesťtýždňovom turné po Európe, pritiahla pozornosť jazzového publika od prvého tónu úvodnej skladby K.K.P.D.(Ku Klux Police Department ), ktorou reagoval na viac ako nepríjemné správanie lokálnej polície k černošskému obyvateľstvu. Svojou trúbkou model Katrina, ktorú sám navrhol pre firmu Getzen a najlepšie mu umožňuje využívať tzv. šepkaciu techniku, rozvibroval atmosféru či v pomalých, temne baladických témach alebo naliehavých unisonách spolu s gitarou ako napríklad v The Eye of The Hurricane od Herbieho Hancocka.

Koncentrovane hrajúci spoluhráči, napríklad zaujímavý, moderne znejúci gitarista Matt Stevens so svojím Gibsonom ES 335, vitálny, technický aj farebný bubeník Jamire Williams, nenápadný, ale nápaditý klavírista Lawrence Fields, premyslene sa dopĺňajuci s gitaristom, aj výborný kontrabasista Kris Funn, všetci podali výkon ako z jazzového neba. Samozrejme, centrom bola kapelníkova trúbka. Na práci s tónom si dal skutočne záležať, sem tam odkázal na svojich veľkých predchodcov Milesa Davisa alebo Clarka Terryho, ale zostával svoj.

Približne hodinový program silne introvertného hudobného posolstva plného zaujímavých postupov, zanechal vo mne hlboký dojem a po koncerte som okamžite využil „akciovú ponuku „ a za púhych desať euro som sa stal majiteľom vyššie uvedeného posledného CD, ktoré po vypočutí len znásobilo pozitívne pocity. Výborná, naliehavá a súčasná hudba mladej jazzovej generácie!